Zamýšľaš sa nad slobodou tak často ako ja? Mení sa tvoj pohľad na ňu časom? Prišiel / prišla si vlastne na to, čo sloboda znamená pre teba? Poďme sa nad tým zamyslieť – aktuálna situácia podľa mňa pekne prispela k lepšiemu pochopeniu slobody.

Sloboda je veľmi individuálny a relatívny pojem

Individuálny pohľad na slobodu

Každý človek má svoj pohľad na slobodu. A ešte aj ten sa dokonca časom mení (o tom viac nižšie v časti o relativite slobody). To, aký človek si, aké su tvoje hodnoty a priority určí čo v živote „naháňaš“ – čomu venuješ najviac energie. Pre niekoho to bude kariéra, budovanie statusu, zárobkov, pre iného cestovanie, objavovanie, zážitky, pre inú sebazdokonaľovanie, zdravie / fitness a pre niekoho pohoda, pokoj a oddych. Najčastejšie je to asi mix týchto záujmov.

Podľa mňa to závisí od povahy človeka – taký extrovert bude vidieť slobodu viac v získavaní dobrého statusu v spoločnosti – kariéra, úspech, budovanie bohatstva či počtu followerov. Na druhej strane, introvert bude hľadať viac sebarealizáciu – nadobudnutie schopností, vytvorenie niečoho, čo ho bude tešiť a napĺňať, alebo nájdenie pokoja niekde v horách. Samozrejme zjednodušujem to príliš, aj extrovert môže hľadať to čo introvert (poznám podľa seba – som taký extrovertovaný introvert – väčšinu času chcem sám pre seba, ale občas potrebujem aj vystúpiť na pódium či podstúpiť nejakú výzvu, ktorá toho introverta trochu prefacká).

Si rodinne založený? Sloboda možno bude pre teba možnosť vybudovať si svoju rodinu a byť schopný (a hrdý na to), že ju vieš uživiť.

Preto je ťažké definovať slobodu akoukoľvek koncovou métou – dosiahnutím niečoho – čo sa líši pre každú osobu.

Ak teda definíciou slobody nie je dosiahnutie niečoho, čo ním potom je? Definíciou slobody môže byť schopnosť určiť si vlastnú métu / cieľ, a mať voľnosť pracovať na jej dosahovaní. Žeby staré dobré klišé – nie je to o cieli, ale o ceste? Veruže tak, ale upravene:

Sloboda nie je o dosiahnutí niečoho (cieli), ale o samotnej možnosti sa rozhodnúť – čo chceš dosahovať, a voľnosti toto rozhodnutie realizovať.

Nie je to ale ešte koniec…

Relativita slobody

Aj keď máš voľnosť si určiť svoj cieľ (čo budeš v živote naháňať) a máš možnosť to naháňať, toto sa časom mení. Z časti aj preto, že tvoja osobnosť sa vyvíja a mení (čiže individuálna definícia slobody sa mení s ňou), no aj preto, že tvoje okolnosti sa menia. A nie stále to vieš ovplyvniť.

Vezmi si dnešnú situáciu – ak si predtým plánovala objavovať svet, žiť na voľnej nohe a nízkonákladovo, to asi veľmi rýchlo prešlo na radosť z toho, že vieš výjsť von a prejsť sa. Tá cesta do Indie už stratila prioritu.

Zapadá do dobre do Maslowovej pyramídy potrieb:

1. potreba sebatranscendencie
2. potreba sebarealizácie
3. potreba uznania, úcty
4. potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
5. potreba bezpečia, istoty
6. fyziologické potreby

Keď vylezieš zo školy, asi máš ešte zabezpečený prvý level – základné potreby (teda hlavne strava). Bezpečie a istotu máš zhruba tiež – u rodičov alebo ak si nájdeš prácu a bývaš už sám. Aj tam sa môže ukázať prvý pohľad na slobodu – chcem vypadnúť od rodičov a žiť sama! Zarábať si na seba a míňať na čo ja chcem, zariadiť si svoj brloh ako ja chcem. Toto sa stane tvojou prioritou a tvoja definícia slobody sa tomu prispôsobí.

Keď si to zapezpečíš, začneš hľadať slobodu vo vyšších leveloch – hľadáš lásku, spoločnosť, známosti. Keď si zabezpečíš lásku, začneš hľadať znovu vo vyšších leveloch – uznanie od ľudí, spoločnosti, začneš možno blogovať, robiť prednášky, budovať kariéru. Ak už aj to robíš ako bežnú dennú rutinu, ideš ďalej – nestačí ti dobrý zárobok, kariéra a uznanie okolia, chceš po sebe niečo zanechať – sebarealizácia. Ideš na to možno aj sebeckejšie – začneš viac hľadieť na svoje potreby, ktoré si možno zanedbala aby si dosiahla niečo v kariére, alebo si niečo zavesila na klinec kvôli láske.

Možno kvôli sebarealizácii už tá láska sa nezdá ako taká priorita – a trochu ju zanedbáš. No časom, ked si naplníš potrebu sebarealizácie chceš znovu pocítiť tú lásku, blízkosť osoby, takže sa tvoja priorita krátkodobo otočí znovu na iný level pyramídy.

A keď už si vyskúšal všetky levely pyramídy, tak začneš bádať po ničom vyššom – spiritualita, duchovno – čokoľvek siaha za hranice tvojej „životnosti“. Mnoho ľudí sa v tomto na chvíľu stratí, ale časom sa vrátia k iným levelom pyramídy – láska, uznanie, úcta, spolupatričnosť, kariéra a pod.

Na vine je podľa mňa náš mozog a jeho veľa geneticky daných chybičiek, ktoré slúžili dobre keď sa mozog vyvíjal milióny rokov v jaskyni či stepi, no nestihol sa ešte prispôsobiť svetu, kde si utopený v informáciách, možnostiach a jednoduchosti v uspokojovaní svojich túžob. Sú to vedecky dokázané psychologické tendencie ako Regression toward the mean / Habituation / Hedonic treadmill).

Viac som túto „dynamickú Maslowovu pyramídu“ rozpísal na mojom EN blogu sensimism.com.

Takisto dnes, keď nemôžeme cestovať do zahraničia, voľne sa stretávať pri pive – už neriešime či niekto na Instagrame postol ako si fajne žije na Bali. Je to jedno, sloboda pre nás je už oveľa bližšie základným potrebám – ísť von kedy chceme, s kým chceme, nemusieť si zakrývať tvár rúškom a pod.

Keď nemáš istotu, či budeš mať budúci mesiac nejaký príjem, už neriešiš to nové auto, ktoré má lepšiu spotrebu – aj ten starý tátoš je už dobrý.

Čo z toho vyplýva?

Sloboda je podľa mňa naozaj veľmi relatívny pojem – závislý na individuálnej osobnosti pozorovateľa a jeho/jej aktuálnej situácii (okolností, prostredia). Ak nemáš za čo kúpiť jedlo, alebo nemáš štastie v láske, asi nesnívaš o ceste okolo sveta. No ak cestuješ okolo sveta už 5 rok, možno snívaš práve o spomalení a nájdení si niekoho blízkeho, s kým môžeš sedieť na gauči pri dobrom filme.

Takže znovu – sloboda neznamená jednu vec – dosiahnuť X a hotovo, ale je to fluidný koncept, ktorý sa vyvíja s tvojou osobnosťou a prispôsobuješ si ju (či už vedome alebo nevedome) aktuálnej situácii.

Sloboda je podľa mňa možnosť si vybrať čo chceš robiť, čo bude tvoje potešenie / projekt / misia / aj bremeno v tvojej aktuálnej situácii.

Čiže nie je to len o slobode miesta, slobode času či slobode finančnej – ktoré stratia význam keď ich dosiahneš. Je to o slobode rozhodovania – mať možnosť sa rozhodnúť, čomu dnes venuješ svoj čas a energiu, nech to je čokoľvek.

Zhrnutie – čo teraz s tým?

Vieš to využiť v svoj prospech – uvedomiť si, že sa nemusíš naháňať za nejakým cieľom do vyčerpania, že vlastne žiadny cieľ nestojí za utrmácanie sa, lebo keď ho dosiahneš, bude už len štandard rutinou. A príde nový cieľ, pravdepodobne ešte vyšší. Navyše to nikdy neskončí.

Pokoj mysle nedosiahneš naplnením všetkých svojich snov, ale uvedomením si, že ich nikdy nenaplníš všetky a je to tak úplne v pohode. Sústreď sa len na to, či sa vieš slobodne rozhodnúť čo s tvojím časom tu a teraz. Ak vieš – krása – užívaj si slobodu. Ak vieš len do istej miery – aj to je ok – k slobode patrí aj schopnosť si vybrať vlastné bremeno – lebo tým sa v živote nikdy úplne nevyhneš. A ak si nevieš slobodne rozhodnúť čo s tvojím časom – tak už vieš na čom začať pracovať. Veľa zdaru!

Ilustračný obrázok: Iconeo