Čo ma naučil rok života ako nomád 40


Dnes je to presne rok od toho, čo som naposledy vypol počítač v mojej kancelárii, a zanechal za sebou štandartný štýl života –  cesta do práce, práca, cesta z práce, doma, telka, ráno znovu, a rozhodol sa žiť život podľa svojich hodnôt.

Už vtedy som si bol istý, že to bolo to správne rozhodnutie. Ale teraz, s rokom skúseností ti môžem jasnejšie povedať, prečo. Mohol by som o tom písať celé dni, ale zhrniem to do troch bodov.

DSC03612 (Small)

1. Zistíš svoje ozajstné hodnoty, otvorí ti to oči

Vyrazil som na cesty s túžbou učiť sa nové veci, poznať svet, pracovať so zvieratami v záchranných cestách, učiť sa nové jazyky, potlačiť svoje hranice a nejako sa stať sebestačným. Tieto sú moje hodnoty v živote, ktorými sa riadim.

Po roku si môžem s radosťou povedať, že som splnil alebo dobre zapracoval na každej tejto hodnote. Ale – predtým, keď som pracoval v kancelárii, som nemal čas uvažovať nad svojimi hodnotami, nie to žiť podľa nich. Mal som “priority” – veci, ktoré som chcel dosiahnuť, krátkodobo, také mini projekty. Kúpiť novú telku, zaplatiť poistku na auto, pravidelne cvičiť, o rok postúpiť v práci na ďalšiu pozíciu, pripraviť prezentáciu ohľadom nejakého projektu v práci, kúpiť novú kuchyňu.

Tieto veci zaberali všetok môj čas, takže som nerozmýšľal nad tým, čo chcem v živote naozaj robiť, kvôli čomu by som ráno vyskočil z postele s úsmevom na tvári.

Až keď sa mi myseľ vyprázdnila od týchto denných úloh, začal som čítať knihy a stránky o tom, čo bolo blízke môjmu srdcu, začal som uvažovať o svojich hodnotách a hlavne začal som klásť otázky – prečo by som mal žiť život podľa pravidiel, ktoré neuznávam? Prečo by som sa mal prispôsobiť? Prečo nemôžem svoje dni vyplniť vecami, ktoré ma naozaj naplňujú?

Nenašiel som zo začiatku odpovede na všetky otázky, poslúžili skôr ako palivo, ktoré ma 420841_10152119734975084_947917757_n-1.jpghnalo vopred.

Postupne, na cestách som našiel všetky odpovede. Buď to od ľudí, ktorí sa na svet pozerali z môjho pohľadu a už to robia dlhšie, alebo pretože som mal oveľa viac času nad nimi rozmýšľať pri tichých nociach pri ohni, v stane, s kokteilom na pláži alebo na buse, alebo zmenou prostredia, ktorá vzbudila nové myšlienky a odpovede.

Jedno je ale isté – keby som sa nevytiahol z bežného života a nepustil sa do sveta na vlastnú päsť, tieto otázky by som sa asi ani nespýtal, alebo by som nemal čas nájsť odpovede.

Cestovanie mi pomohlo zistiť moje ozajstné hodnoty v živote.

2. Cestovanie ťa spraví vyváženejším a spokojnejším človekom

Pod vyváženým človekom mám na mysli človeka, ktorý vie ako jednať v každej situácii, nepanikári, nestresuje, nehanbí sa.

V bežnom živote sme väčšinou vystavení tým istým situáciám. Takže sa učíme, ako ich zvládať, ale málokedy sa naskytne nezvyčajná situácia, ktorá si žiada iné skúsenosti. Takže máme veľa skúseností, ale z malého množstva vecí.

Na cestách si vystavený nezvyčajným situáciám na dennom poriadku. Ľudia okolo teba sú stále noví, takže si vylepšíš medziľudské vzťahy, ako reagovať v ťažkých situáciách, ako získať ľudí na svoju stranu, ako si stáť za svojím, bez toho, aby si niekoho urazil.

Máš oveľa viac príležitostí spraviť niečo, čo potlačí tvoje hranice – postaviť sa svojim fóbiám, alebo si skúsiš veci, o ktorých si ani nesníval.

Tým, že si ideš za svojím, a nestrácaš čas rozmýšľaním nad a riešením problémov tvojej práce (na ktorej ti nezáleží), máš oveľa viac času na premyslenie svojich problémov, túžob, fóbií. Takisto máš viac času na ich riešenie.

DSC00307Podstatou je, že si vystavený nezvyčajným situáciám, ktoré ťa robia ostrieľanejším človekom, oveľa viac na cestách, ako keď žiješ zo dňa na deň, v typickom začarovanom kruhu: práca – inkasá – práca.

A keďže vieš, ako reagovať na akúkoľvek situáciu, zachovať si chladnú hlavu a si si vedomý svojich hodnôt, si oveľa kľudnejší a vyváženejší. Nerozhádže a nenaštve ťa len tak niečo.

To vidím na sebe a na mnohých iných cestovateľoch – aj keď majú menej materiálnych vecí, sú oveľa spokojnejší a šťastnejší s tým menej, čo majú. A majú niečo viac – skúsenosti zo sveta, ktoré ťa nenaučí žiadna škola alebo práca.

Otázky na rozmýšľanie:

  • Si spokojný sám so sebou?
  • Každý má predstavu o samom sebe – ako chceme žiť, vyzerať a správať sa. Žiješ podľa svojej predstavy?
  • Keby o tebe natočili film alebo napísali článok v novinách, bol by si s jehom obsahom spokojný?

A skrytý bonus – toto sebavedomie robí kúzla v situáciách týkajúcich sa opačného pohlavia… 😉

3. Dá ti to slobodu

Všetko čo dnes robím, robím svojím vlastným rozhodnutím. Nechce sa mi pracovať? Nepracujem, idem sa prejsť do mesta, do divadla, do prírody, kedykoľvek.

Páči sa mi niekde? Tak tu ostanem týždeň dlhšie. Alebo mesiac. Alebo rok – alebo koľko chcem, pretože to je len na mne.

Prestane ma nejaká krajina alebo miesto baviť? Vycestujem do inej, zmením prostredie, z džungle do mesta, z pláže do hôr, z Venezuely do Grónska. Pretože sa nemusím nikoho pýtať.  Pretože nemám žiaden limit dní, kedy môžem prestať pracovať. Pretože si na to viem zarobiť sám.

Keď som začal, tak som nemal šajnu, ako si na živobytie zarobím. Niekoľko blogov a webstránok neskôr som si našiel svoj rytmus a spôsob na zarobenie toľko, koľko potrebujem na svoj životný štýl.

Samozrejme, že mi k tomu pomohlo to, že som niekoľko rokov predtým pracoval a šetril, takže som sa do sveta pustil s nejakým kapitálom. Ale len vo svete som našiel spôsob, ako ten kapitál využiť na získanie slobody.

Keby som pokračoval vo svojom predošlom živote, tak by som mal ešte viac kapitálu a zarábal dostatočne na kvalitný život, ale bol by som na tom istom mieste, s tými istými problémami a radosťami, ako pred 4 rokmi, s malým množstvom ozajstných zážitkov, v súlade s mojimi hodnotami v živote.

Ako tento článok píšem, tak mám spomienky na prácu s pumou, na zdolanie 6310 metrovej sopky, na potápanie na Galapagos, na život v džungli a trip za hranice reality, spústu času stráveného v prírode, relaxovaním a spoznávaním skvelých ľudí a hovorím ďalším novým jazykom. Celý rok som vlastne strávil robením vecí, ktoré ma bavia a naplňujú.

A po tom všetkom, je môj bankový účet v pluse, posledné dva mesiace som zarobil viac, ako 602654_10151891131855084_775166188_n som minul, hlavu mám plnú ďalších nápadov, ako si privyrobiť a skúseností ktoré mi uľahčia život v budúcnosti. A zo svojich úsporov som minul asi toľko, koľko by som minul na pár dovoleniek z práce.

To môže spraviť každý – ak máš nejaký sen, tak ti nebudem hovoriť, že si ho splníš akonáhle sa rozhodneš spraviť to. Dobré veci chcú čas – niekoľko rokov práce a šetrenia, a potom si ten sen splníš. Hlavné ale je začať dnes. Čože? Odporúčam byť otrokom niekde v práci namiesto vyrazenia za svojim cieľom? Poviem len toľko – je rozdiel, keď budeš makať dva roky niekde za pásom a v treťom roku si splníš svoj sen, zmeníš svoj život a staneš sa slobodným, ako len makať dva roky za pásom, aby si tretí rok makal za trochu lepším pásom s lepšou výplatou, a o svojom sne len sníval. Ak máš lepší spôsob, ako si splniť svoje sny, super, ak nie, tak toto je jeden.

Pretože pár rokov stratených makaním, aby si zvyšok svojho života strávil šťastný, nie je nič, v porovnaní s celým životom prežitým len snívaním o tom, čo keby.

A nikdy nie je neskoro – či máš 18 alebo 40 – namiesto toho, aby si strávil ďalší rok snívaním o tom čo naozaj chceš, začni na tom pracovať dnes. O pár rokov už nebudeš snívať, ale žiť svoj sen. Potom sa ti tých pár rokov nebude zdať tak veľa.

Ešte jedna vec nakoniec – som si vedomý, že toto všetko môže raz padnúť, a budem musieť začať znovu. Ale ak by sa to malo stať, tak už budem začínať slobodnejší, sebavedomejší a ostrieľanejší človek, vedomý si svojich hodnôt, nech sa stane čokoľvek.

Tak pusť sa do toho – začni pracovať na svojom sne. Čo môžeš stratiť? Prinajhoršom sa vrátiš tam, kde si teraz, ale s vedomím, že si to aspoň skúsil. Na rozdiel od väčšiny, ktorí prejdú celým životom len snívaním a sklamaním, že to neskúsili…

Výzva pre teba – sprav prvý krok, a napíš mi do komentárov, čo je tvoj sen a ako ho dosiahneš. 🙂

Finančná sloboda je potrebná pre realizáciu ďalších slobôd

Investujem a testujem rôzne spôsoby už vyše 8 rokov. ETF a indexové fondy sú jedným z najlepších spôsobov, ako dlhodobo budovať majetok a finančnú slobodu. A Finax.eu je konečne dobrá platforma pre Slovákov pre realizáciu tejto formy investovania - veľmi jednoducho. Viac o tom v článku o mojich investičných skúsenostiach a odporúčaniach.


Cestovné poistenie od cestovateľov pre cestovateľov

Cestovné poistenie v zahraničí pre Backpackerov od True Traveller

Odchádzaš cestovať? Nezabudni sa poistiť. Už niekoľko rokov cestujem s poistením od True Traveller a môžem ho len odporučiť. Prečítaj si viac o cestovnom poistení pri dlhodobom cestovaní tu.


Kredit na ubytko zdarma


Pridaj komentár

40 myšlienky “Čo ma naučil rok života ako nomád

  • Ondrej

    Nazdar, velmy dobry clanok, vo vela veciach sme skoro rovnaky.
    Moj sen sa zasa az tak velmy nelisi od toho tvojho, zaklad je sloboda, proste sadnut na motorku zbalit na nu vsetko co sa len bude dat a vyrazit ani sam nevediet kde, mimo tento stereotypny zivot, ja chcem zit zivot pre seba, a nie pre peniaze. Momentalne mam 21rokov, kedze som mal 5rocnu skolu tak som ju skoncil ako 20rocny a hned po skonceni som pricestoval do anglicka aby som zacal makat na svojom sne, momentalna priorita je makat tvrdo a kupit vysnivanu motorku, potom sa budem snazit posuvat stale blyzsie a blyzsie svojmu snu…Tento system v akom funguje svet sa snazi z ludi urobit proste robotov, nic iba praca a domov, a zasa praca a domov. Sloboda je uz len slovo ktore stratilo svoj vyznam, a ja ho vo svojom zivote chcem znova najst 🙂

      • drobecek

        ahoj Lukas
        Tvoj stranku som objavila uplnou nahodou,
        takze som este ani nestihla precitat vsetko o Tebe..ja mam 48 rokov,totalne vyhorena..20 rokov v jednom zamestnani..cas mimo prace travim cestovanim do prace a z prace.. 🙁 kedze je to uz naozaj “o hubu” a o zdravie rozhodla som sa v tomto roku urobit skrt a zacat nieco ine nejak inak.chcem jednak uplne zmenit prostredie a urobit nieco pre seba taksom sa rozhodla najprv pre niekolkomesacny jazykovy kurz v zahranici na zdokonalenie mojej takmer zabudnutej francuzstiny a popritom si to tam chcem pochodit zhora-zdola, zprava-zlava tak aby som tam bola schopna sprevadzat turistov. vsetci ma odradzaju ze je to krok do neistoty no ja si myslim ze je to konecne nejaky krok..potrebujem zmenu ako sol..
        dufam ze mi to vyjde..diky za Tvoju super stranku..

        • Lukas Cech

          Ahoj drobecek 🙂

          Super! som rad, ze si sa takto rozhodla a ze sa nenechas odradit. Ostatni to nemyslia zle, len maju radi istotu, ktoru ten zivot, ktory ta uz nenaplna, prinasa.

          Ale vyzera to tak, ze to uz mas pekne premyslene a zacala si uz aj konat, takze ta uz teraz nic nezastavi :).

          Drzim palce, nech ti vsetko vyjde, som si isty, ze bez ohladu na vysledok, vela sa pri tejto zmene naucis a obohati ta to osobne.

          stastnu cestu!
          Lukas

  • magda

    Ahoj,
    často přemýšlím o tom, jak ohromné možnosti má naše generace. Můžeme vše. Můžeme se učit, čemu chceme, jet, kam chceme, dělat, co chceme… stačí jen si to uvědomit, rozhodnout se toho využít a pak to i udělat. Tvůj článek je toho skvělým příkladem (-: Díky za něj (-:

    Ale přece jenom mi je z toho občas trošku úzko. Možností je tolik, že to ani nejde všechno stihnout!… za jeden život (-: Jsem teď na jedné “cestě” (i když zrovna necestuji, pryč vyrážím na konci měsíce 😀 ) A určitě je to i ta správná… Jen sním o tom, že jednou mi bude znova 20, ocitnu se na té samé křižovatce a půjdu prozkoumat život do jiné odbočky 😀

    Přeju všem, ať si dovolí žít svůj sen (-:
    Přeju všem krásný dnešek… M.

    • Lukas Cech

      Ahoj Magda, dik za komentar! Mas pravdu, niekedy mam ten isty pocit – vela veci preskocim, pretoze sa neda vidiet vsetko.

      Ale stale sa vratim k svojim hodnotam – kym robim veci, ktore su podla mojich zivotnych hodnot, tak mi nevadi, ze ostatne veci preskocim. A stale sa da spravit nejaka ta hierarchia veci, ktore chces vidiet, zazit a naucit sa – stale najdes nejake, ktore su blizsie tvojim hodnotam, ako ostatne. Tak len treba ist za tymi v hornej casti rebricka 🙂

  • Hospi

    Chcem cestovať a popritom tetovať ľudí! 🙂 Milujem tetovania, cestovanie a hlavne pohyb (venujem sa disciplíne Parkour), čiže popri cestovaní by som mohol skákať a tetovať ľudí. 🙂 Začal som pracovať na kresbe, vzdelávať sa v tej oblasti, síce mám kancelársku prácu, ale tak vo voľno čase som vonku a hýbem sa, užívam dňa a každej drobnosti. Už mi chýba iba krôčik, alebo aj dĺžku celého sveta a budem čoskoro úplne slobodný. Ďakujem za krásny a inšpiratívny blog 🙂

    • Lukas Cech

      Nazdar Hospi,

      to ti zavidim, chcel by som vediet vsetky tri veci – tetovat, parkour a kreslit 🙂 Parkour si chcem vyskusat, tetovanie uz nie, len sa necham tetovat!

      Som rad, ze si blizko vydania sa do sveta, drzim palce!
      Lukas

  • Tomáš

    Ahoj,
    úžasný článok, vo všetkom s tebou súhlasím.Chodím na gympel a posledné dva roky som začal uvažovať alternatívnejšie, stretol som veľa ľudí čo tieź takto cestujú, prvý bol asi o rok starší študent, ktorý sa nedostal na vysnívanú výšku, tak sa zobral a precestoval celú európu za asi ani nie rok, vrátil sa domov, a znova chce odísť, teraz do afriky, zážitky a skúsenosti z takéhoto cestovania sú úžasné, veľmi ma to láka pretože sám uvažujem čo vlasne od života očakávam, ako ho chcem prežiť, síce nemám vytýčený cieľ , ale viem ako to nechcem, v škole ma nebaví prakticky nič, pri pomyslení že mám stráviť ďalších 5 rokov na výške sa mi ježia chlpy :D, ale skúsim to a uvidím, chcem začať cestovať, proste sa zobrať a neriešiť, už sa mi to aj pomaly darí, začínam byť spontánnejší a chytám sa každej príležitosti, milujem prírodu a chcem v nej tráviť čo najviac času, ľudia ako ty sú mi inšpiráciou a vďaka takýmto článkom vidím ako sa to dá, že to ide, za to ti ďakujem. Želám veľa štastia pri “plávaní proti prúdu” 🙂
    a prosímťa, ako si si zarábal na tých cestách?

    • Lukas Cech

      Ahoj Tomas,

      Zmyslanie mas dobre, vies co nechces, tak sa sustred na to, co ta bavi, co chces. Nasetri si, vycestuj, alebo si skus kratsie vylety po slovensku a okolitych krajinach, vyskusaj si stopovanie a couchsurfing.

      Uvidis ci sa ti to paci, ak ano, pokracuj, po ceste sa naucis, ako si zarobit, ako usetrit. Ak sa ti to nebude pacit, mozes pokracovat v studiu, nic tym nestratis.

      Ako si zarabam? Pozri si moje mesacne statistiky tu: https://posveteposvojom.com/category/kolko-to-stoji/

      Vacsina mojich prijmov je z obchodovania na burze, co samozrejme nie je pre kazdeho. Existuje ale vela dalsich sposobov – praca na farmach, v hosteloch (recepcia), na lodiach, v baroch, na stavbach, alebo pouzivanie vlastnych schopnosti – artezania (vyroba sperkov, ozdob, hudba, spev atd).

      Odporucam skusit si to v malom – nasetri si dost na prezite na mesiac, pust sa trochu po Europe a uvidis, ci sa ti to paci. Po ceste stretnes ludi, poradia ti, uvidis, ako sa zivia oni a odtial sa pustis dalej.

      Vela stastia!
      Lukas

  • Michal

    Ahoj, po prve, gratulujem ti k tomu co si dosiahol, urcite to nebolo lahke vzda sa vsetkeho, a tiez clanok je velmi inspirujuci. Musim povedat, ze sa s tebou velmi stotoznujem, pretoze ja som po niekolkych rokoch nechal skolu, pretoze ma naozaj nebavila a zacal som sa venovat svojmu konicku, ktory ma teraz uzivy. Mojim snom je tiez precestovat polku sveta, tak som rad, ze si nenapisal “postav sa zo stolicky, batoh na chrbat a ide sa do sveta!” ale ze si zacal rozumnejsie a s kapitalom (poznam aj takych, ale to podla mna nema dlhu zivotnost). V poslednej dobe mi trochu chybala motivacia na to aby som este viac na sebe zapracoval, ale musim povedat, ze z tohto som dostal dostatcny “kick” k tomu aby som sa neuspokojil s dosiahnutim len par svojich snov, ale splnil si vsetky. Vela stastia 🙂

    • Michal

      A ked uz bola zmienka o knihach tak odporucam knihu Fountainehead od Ayn Rand, ktorej hlavny hrdina zije svoj sen a tvrdohlavu musi bojovat proti vsetkym konvenciam, ktore sa mu snazia svoj sen naplnat..

  • Fero

    Ahoj

    začal som sledovať stránky, príspevky na fb,,neskutočne ti fandím…Keď to čítam tak mam takú chuť isť do skrine,pobaliť sa a odisť…len dajako nemôžem uveriť tomu že je to také jednoduché….ja sam netuším ako by som si vedel zarobiť niekde v zahraničí peniaze… iný jazyk,prostredie a to všetko…no naozaj netuším ako.Ak by si mohol tak mi to nieako vysvetli,poraď ako na to a možno raz schmatnem tašku a pôjdem tam kde ma nohy budu niesť 😉

    Inač držím prsty v tom tvojom cestovaní po svete 🙂

    • Lukas Cech

      Ahoj Fero,

      Tak najprv, je super, ze mas tento chtic. To je prvy velky krok. Teraz uz len zrealizovat ho 🙂

      mas pravdu, nie je to take jednoduche, v tom je ten hacik… chce to na jednej strane odhodlanie a trochu zariskovat, chce to obetavost, schopnost vynajst sa v tazkych situaciach a na druhej strane, chce to cas. Ano, mozes si zobrat 500 EUR a pustit sa do sveta a dufat, ze sa to podari. A moze sa, najdes si nejaku praci a ides dalej, ale moze sa rovnako stat, ze za mesiac to minies a vratis sa s hlavou dole.

      Preto odporucam si to poriadne premysliet, stravit viac casu nad tym, preco, co a kde chces robit a medzi tym si setrit. Ako som spominal v tomto clanku, robil som v anglicku niekolko rokov predtym, nez som sa do toho pustil, takze som si nasetril nieco, co mi pomohlo najst sposob, ako si na to zarobit.

      Kazdy si najde iny sposob, niekto robi v hosteloch, niekto robi na lodiach, niekto robi na farmach atd. V mojej knihe som popisal vela veci,, ako si zarobit, ktore som si skusil alebo som sa o nich naucil na cestach.

      Co sa hladania prace tyka – to iste ako u nas – pytat sa vsade kde sa len da, zaregistrovat sa na strankach, hladat ponuky na internete. Takto to funguje v celom svete.

      Drzim palce, nech sa vydari!
      Lukas

    • Lukas Cech

      Ahoj Miska!

      zaujimavy zivotny pribeh! Ano, ciele sa menia s tym, ako sa menime my – objavujeme nove veci, obzory, ludi. Z tvojho komentara ale citam, ze tvoje sny su stale zhruba tie iste (priroda, zvierata, spoznavat), len si od nich niekedy odbocila, vplyvom prostredia a ludi okolo. Vyzera to tak, ze si ale zasa ides za svojim, tak drzim palce, nech sa podari!

      “Iba mrtve ryby plavaju s prudom” – to sa mi paci. Povedala si to pekne na konci 🙂

      Vdaka za odporucenu knihu, pozriem si ju!

      Lukas

  • Miška

    Ahoj,
    dnes som zablúdila na parádnu stránku, tak tu teraz čítam článok za článkom 🙂

    a keď tu už bola výzva na komentár rada by som prispela…

    Mojim snom bolo odjakživa mať koňa, žiť niekde na lazoch, vnútorne vyrovnaná sama so sebou a spoznať ľudí, ktorý milujú prírodu. To ma držalo od konca základky.
    Na strednej ma to za ľuďmi, ktorý sú na tej istej “vlnovej dĺžke” ťahalo o čosi viac. Sama som sa však skopávala tým, že tu taký ľudia nie sú a nič ma tu nedrží. Prijala som v sebe fakt, že každý človek je iný a ak by boli všetci podľa mojich predstáv bola by na svete príliš veľká nuda. Aj keď tie duchom prázdne rozhovory mojich spolužiačiek ma priam vysávajú. Ja som bola vždy duchom v prírode a so zvieratmi…
    Pomaly som sa odrazila cez dobrovoľníctvo. Na jednej upratovacej akcií sa ukázal týpek so žltým tričkom na ktorom bol nápis Greenpeace a ja som ani len netušila, že ma dokope do greenu a bude môj frajer.
    Sny a plány sa čas od času menia. Niektoré zanikajú, iné vznikajú a niektoré sa vyrežú do iných tvarov, ako bolo plánované. Pred niekoľkými mesiacmi by som povedala, že mojim snom bude, ak dokončím školu, dám sa na výšku, utiahnem to minimálne na bakalára, potom už iba deti, manžel, nejaký ten domček,… a zrazu sa z môjho vegetariánstva stalo vegánstvo (vraj však neprežijem 😀 )
    Teraz, keď som priateľa opustila snívam opäť o tom, že si dám tetovanie, že si oddýchnem v tichu prírody a pri mne sa bude pásť ten dlho vysnívaný kôň, že vyštudujem psychológiu, ktorá by mi umožnila pochopiť oveľa viac samú seba, zvieratá ale aj iných ľudí, že sa raz stretnem s indiánmi (alebo lepšie povedané skutočnými američanmi) a budem môcť spoznávať ich kultúru a zvyky. Že raz možno uvidím deti v menej rozvinutých krajinách, budem sa túlať po horách a potom by aj padlo sa usadiť.
    Neviem nakoľko svoje sny uskutočním, ale je mi jasné, že sa čas od času transformujú, menia svoju podobu, prispôsobujú sa. Hlavné je vedieť, čo chceme a ísť si za tým, aj napriek tomu, že ľudia majú iný názor(viz. vegánstvo) Iba mŕtve ryby plávajú s prúdom.
    A nakoniec to, po čom hlboko v srdci túžime je ako semienko, ktoré zasadíme do úrodnej pôdy. Ak ho budeme polievať raz z neho vyrastie krásny strom. Je však len na nás, či ho zasadíme, dáme tu úrodnú pôdu a budeme polievať 🙂
    Snom zdar! 🙂
    Miška

  • Jana

    Až objedeš celý svět, tak potom teprve zjistíš, že domov je tam, kde jsi se narodil. Že krajinu dělají lidé, kteří tam žijí – v souladu s ní. Pak si uvědomíš, že všechno co jsi hledal ve světě – venku, máš uvnitř – v sobě. Přeji Ti aby ses brzy našel. Jana

    • Lukas Cech

      Ahoj Jana, vdaka za komentar. Mas pravdu, ze vsetko to, o com pisem, si clovek moze uvedomit bez cestovania. Cestovanie to ale urychli a ulahci.

      A pre mna je to takisto o viac, nie len o hladani seba. To sa mi uz podarilo, ale takisto chcem poznat svet, ine kultury, inych ludi, iny prirodu a zvierata a to vsetko na vlastne oci. To sa bez cestovania neda.

      Takze este stale, domov je tam, kam vecer polozim svoju hlavu 🙂

      Lukas

  • Veronika

    Andelik moj krasny velmi sa tesim na dalsiu super akciu ako min leto..to je mojim snickom zasa sa stretnut objak pokecat…dobit baterky tvojou energiou…je mi ctou ta poznat… 🙂 ale jeden moj snicek vies aky sa uz pomalicky stava skutocnostou…poslem potom foto 😛

  • LuciaJ

    Ahojte dobrodruhovia,
    urcite su taketo cesty prospesne, zaujimave, poucne, konecne ma clovek cas na seba sameho v dnesnom uponahlanom a chorom svete, kde nikto nic nestiha a nema cas, na nic, nikoho, … priatelov, partnerov ci rodinu. Teda konecne si moze clovek dopriat zamyslanie sa nad zmyslom zivota a jeho hodnotami, ak to nezvlada v beznom zivote, prostredi, kde zil doteraz. Skoda vsak ze za takymto poznanim sa musi utekat tak daleko, ze na to nevieme prist ked aj doma v byte, ci na prechadzke ked aj v zahrade. Ale podla mna je zmyslom najst rovnovahu v sebe samon, uvedomit si, co ma skutocnu hodnotu v zivote, v tom nasom smiesne kratkom, ktory ubehne a ani si nevsimneme. A podla mna je zmyslom zivota vediet prijimat a rozdavat lasku a pokoj, vediet pochopit, vypocut, vediet aj davat, nie len prijimat , vediet zit s ludmi okolo seba ci uz v uhulakanom meste alebo niekde na samote. Lebo pokial clovek nenajde v sebe samom zmysel zivota a rovnovahu, pokoj, moze utekat za hladanim kamkolvek, ubeha sa do konca zivota a i tak zomrie nespokojny. Treba zacat v sebe tu a teraz . Tak sa drzde vsetci a snivajte a plnte si svoje sny, aj to je krasna sucast zivota.

    • Lukas Cech

      Ahoj Lucia,

      mas pravdu – podstata je uvedomit si, ze sa to da vsade, ale cestovanie, nove prostredie cloveku pomoze. Samozrejme, cestovanie je taka metafora pre zmenu. Cokolvek, co pomoze cloveku zmenit status quo a to, z cim je nespokojny, a najst svoju rovnovahu je dobre, ci uz je to vyjst z mesta na vidiek, alebo vycestovat do sveta.

      A ano, vnutorna rovnovaha hraje velku ulohu v tom, ci je clovek stastny alebo nie. Tam by mal zacat kazdy – najst svoju rovnovahu, svoje equilibrium.

      A co ty, uz si svoju nasla? 🙂

      Lukas

    • L

      konečne jeden rozumný názor. V článku sa spomína: “Cestovanie mi pomohlo zistiť moje ozajstné hodnoty v živote.”. Akurát že tam nie je napísané aké sú tie hodnoty, clekom by ma to zaujímalo na čo prišiel.
      Áno, kolotoč typu budík-kancelária-PS3-pivko-posteľ nie je zmyslom života. Ja si myslím že zmyslom života je aby niečo po tebe ostalo a aby to mohli užívať tí, čo po tebe ostali. Takíto nomádi spoznávajúci “ozajstné hodnoty” zjavne nemajú rodinu. Čo po nich na tomto svete ostane? Možno dokumentárny film ak ho niekto náhodou natočí…

      • Lukas Cech

        Ahoj L,

        vdaka za komentar! Na zaciatku clanku som uviedol svoje hodnoty:

        “Vyrazil som na cesty s túžbou učiť sa nové veci, poznať svet, pracovať so zvieratami v záchranných cestách, učiť sa nové jazyky, potlačiť svoje hranice a nejako sa stať sebestačným. Tieto sú moje hodnoty v živote, ktorými sa riadim.”

        Takisto to je v sekcii “O mne”. A vlastne cely moj blog je o tychto hodnotach. Takze treba precitat viac pred kritizovanim 😉

        Jasne, kazdy ma ine priority a hodnoty. Pre mna to momentalne nie je rodina. Vsetko ma svoj cas, na rodinu raz takisto pride, ale nemyslim, ze sa do toho clovek musi ponahlat.

        Suhlasim s tym, ze je dobre zanechat nieco, co po tebe budu uzivat ini. Aj keby po mne neostalo nic viac, len moja kniha a tento blog, tak myslim, ze to nie je zle a pomoze to niektorym ludom.

        Mojou prioritou ale je pomahat zvieratam. Ludia si za vela zlych veci mozu sami, zvierata trpia kvoli nasim chybam, tak si zasluzia viac podpory.

        Lukas

      • Mufko Jablčník

        Nikto nikde netvrdil že “nomádovanie” bude robiť do svojej 80-tky. 🙂 Všetko sú to mladý ľudia, niektorí ešte na škole.

        Ja čo som písal príspevok vyššie mám 21, nepoznám žiadne dievča s ktorým by som bol ochotný založiť si rodinu a kde ho stretnem? Na ulici po ktorej chodím dennodenne? Doma v byte?

        Kým som mladý chcem si to hlavne ujasniť v hlave… A chcem im dať vyspelú a adekvátnu výchovu, nie ich len mať. 🙂

  • Mufko Jablčník

    Si mi vzorom. 😀 V istom zmysle…

    Ale keď si ma už vyzval napísať komentár a myslím že máš málo feedback-u, napíšem jeden – asi dlhý. (krátko písať neviem :D)

    Vždy som bol outsider, mal len málo kamarátov a hlava v oblakoch. V živote som sa neučil a v škole som už ako decko nedával pozor. Tak aj vyzerali moje známky. Pokladal som sa za hlupáka a raz som skoro prepadal z Matematiky. Vtedy som sa kvalitne vystrašil, dal všetko do učenia a písomku z pol-ročného učiva, na ktorú som sa pripravoval 3 dni som dal na nejakých 70 percent. Učiteľka asi dodnes krúti hlavou 😀

    Zaviazal som sa že sa budem učiť. Nevydržalo mi to ani týždeň aj keď do extrému som nespadol. S odstupom času (na strednej) som si uvedomil že škola nie je o inteligencii, tvorivosti, rozvoji osobnosti, ba podľa mna je to presne naopak. Nadanie a vlohy utláča do pozadia, núti človeka vložiť všetky sily do nezmyselných úkonov, vlastný názor pchá do čo najväčších škatúľ a ako celok na mna pôsobí ako hra na na Papagájov. Ja poviem, ty bez kritiky a zamyslenia zopakuješ… Namiesto kritiky a vlastného výskumu len reprodukujem iný názor.

    Asi v 15-tich som sa začal zaujímať o úplne iné veci než o “oficiálne dané” čo sa týka politiky, života, skrátka všetkého a po strednej som vedel že výška by ma ubíjala a určo by som ju nedokončil. 🙂

    Keďže v tomto kraji je to s robotou bieda, bol som rád za akúkoľvek hovadinu a tá sa vyskytla – robím vo firme na ponožky 😀 Vôbec sa nenarobím – ale taký mám aj plat. 😀 Netúžil som po materiálnych veciach takže som si v pohode vyžil. Stovku som dával rodičom živné a zvyšok som nemal kde míňať takže peniaze sa kopili. Na vlastné bývanie mi plat nestačil tak som si začal kupovať materialistické hovadiny.

    A začal sa klasický kolotoč. Robota, PC, večer pivko. Asi pred pol rokom som si uvedomil ako strašne hlupnem. Inokedy trápne relácie v TV sa mi zrazu zdali vtipnejšie, slovník mám čoraz hrubší a pred vlastnými záujmami som uprednostnil kolektívne nadávanie. Dokonca som absolútne prestal čítať knihy a nahradil ich PC hrami.

    Skrátka v hlave sa mi to začalo meniť a pripravoval som sa na očistnú kúru ktorá by pozostávala z 2 týždnov cestovania stopom. Cez toto som objavil tvoj blog ktorý mi dosť rozšíril obzor, za čo Ti Ďakujem.

    Trošku som odvtedy zmenil priority 🙂 Dal som výpoveď, mám našetrených “neskutočných” 1500 Eur, + ešte mi prídu dve výplaty okolo 400€ cca ale tie najskôr miniem na poriadny batoh a podob. a chcem najmenej 3 mesiace na skúšku chodiť po farmách.( wwoof, ) Začnem v Česku, keďže jazyky som dva roky nepoužíval a pred tým to nebola tiež žiadna sláva, ale naučím sa 🙂

    Uvidím kam ma to posunie 🙂

    Takže čo je môj sen netuším 🙂

    Ale rozhodne viem čo môj sen nie je a čo nechcem. A chcem od toho držať čo najdaľej. 🙂

    • Lukas Cech

      Nazdar Mufko,

      super prispevok! Velmi sa mi paci, ze si takto rozmyslal uz skoro, v mladom veku, ja som bol vzdy rebel, ale bez smeru, nemal som to v hlave take sformulovane 🙂

      Je super, ze si sa “pristihol pri hlupnuti” a vytiahol sa z toho. 1500 EUR postaci na niekolko mesiacov, ked pojdes lacno (WWOOF, couchsurfing, stanovanie, stopovanie) a dovtedy sa uz nieco pritrafi – nejaku robotu v ponozkarni niekde v zahranici si najdes :).

      Urcit svoje sny a ozajstne hodnoty chce cas, ale to, ze vies co nechces je velky skok k tomu.

      Kedy vyrazas?

      Prajem stastnu cestu!
      Lukas

  • Lucia

    Lukáš, si naozaj inšpiratívny človek a navyše si živým dôkazom, že život nemusí byť len nalinkovaným predstavením, z ktorého niet úniku. Raz som sa rozprávala s mojou mamou a dvoma tetami o budúcnosti a keď som im povedala, že si myslím, že život sa dá zobrať do vlastných rúk a že by som sa chcela venovať len tomu, čo ma baví a napĺňa (aspoň väčšinu času), musela som si vypočuť veľmi cynickú prednášku o tom, že som len naivná mladá idealistka a že uvidím o pár rokov, keď sa už budem musieť postarať sama o seba.
    A potom som objavila tvoj blog, ktrý vyvrátl snáď každé ich slovo. 🙂
    Prajem Ti veľa šťastia!!!

    • Lukas Cech

      Ahoj Lucia!

      presne o to ide – terajsi skolsky system a pristup k vzdelavaniu, pohlad ludi na zivot a na to, co sa moze, je vsetko zastarale, pochadza z komunistickych cias, cias, ked v skolach potrebovali “vyrabat” robotnikov, a nie ludi, ktori myslia sami za seba.

      Ale dnes sa svet meni, mame ovela viac moznosti a slobodu spravit to, co chceme. Tak si za tym svojim chod, nenechaj sa odradit nikym, kto si to nevyskusal na vlastnu past. 😉

      Aj tebe prajem vela stastia!
      Lukas