Haluzák – alebo prečo spala hamaka prázdna a ja na betóne 25


Do vrecka som si dal nôž. Vedľa seba drevenú palicu, jedinú ktorú som našiel, ktorá môže spôsobiť aspoň trochu bolesti. A vedľa nej reťaz, na konci ktorej bola kladka, tak, aby som ju schmatol bez hľadania a mohol sa ňou oháňať. Do hamaky som dal dve bundy, nech to vyzerá, ze v nej spím. Na schody a okolo hamaky som rozhádzal konáriky, nech počujem, keď bude prichádzať. Ľahol som si asi 1.5 od hamaky, na betón, do tmy, kde ma nevidel, srdce mi búšilo a nebolo mi veľmi do spania. Tak som len čakal, či sa vráti a pripravoval sa na boj. A vrátil sa…

Bol to krásny deň. Jeden z najlepších na motorke, krásne výhľady, kľukaté ale dobré cesty a skoro ani jedného auta na nich. Jazdil som vysmiaty, zdravil som skoro každému po ceste, skrátka super. Na prenocovanie som si našiel takú betónovú autobusovú zastávku, ktoré tu sú bežné. Bola asi 5km od najbližšej dediny oboma smermi, tak som si povedal, že ma tu nebude nikto otravovať. Vlastne som bol šťastný ako malý chlapec, pretože to malo strechu, mal som kde zavesiť hamaku, vedľa bol potôčik a bolo to uprostred ničoho, s výhľadom na rieku a hory: (v strede dole je taká stavba a vedľa motorka. To je ono)

wild camping india

Natiahol som hamaku, začalo sa stmievať, tak som si ľahol a uvažoval o kadejakých veciach.

Len tak, odnikiaľ, sa pred zastávku priplietol týpek, vyzeral normálne, taký typický chlapík v 30tich, ktorých som tu videl po ceste. Pozeral sa mojím smerom, a ruku mal na rozkroku, akoby šiel šťať. No nešiel, začal sa obzerať dookola a potom vyliezol ku mne. Vedel anglicky, tak lámane, ale dorozumeli sme sa v pohode. Prišiel mi príliš sebavedomý na dedinčana, pristúpil priamo ku mne a podal mi ruku. Povedal, že som ho vystrašil, pretože si myslel, že moja hamaka je duch.

spanie v hamake, india

Hamaku som si natiahol presne cez stred zastávky.

Kecali sme asi pol hoďku, povedal, že aj on tu bude spať. Že tu bežne spí, pretože je rád o samote. „Tak sorry, dnes nie osamote.“ povedal som s úsmevom. Povypytoval sa ma na rodinu, odkiaľ cestujem a bežné veci, spýtal som sa na jeho život, prácu, rodinu, jeho odpovede boli odmerané a stručné. Že býva v dedine opačným smerom, odkiaľ prišiel, že je slobodný a že tam pôjde autobusom ráno. (Zastal tam jeden autobus, jeho smerom, pýtam sa prečo nejde, on len, že ráno.) Sem tam trepol niečo, čo nedávalo zmysel (nie kvôli jeho angličtine, ale bolo to úplne mimo kontext, alebo čistá haluz). Spýtal sa ma na palicu, ktorú som si položil vedľa seba, či je na ochranu. Povedal som, že áno – proti ľuďom a opiciam.

Trochu sme stíchli, keď sa z ničoho nič postavil a odišiel do tmy. Bez slova.

Divné, myslím si. Asi šiel na záchod. No keď sa nevrátil za 15 minút, mi začal mozog pracovať na iných teóriách: No do riti. Čo keď ma videl z jedného z áut, ktoré tu prešli, keď som dorazil, a povedal si – turista uprostred ničoho… bude mať prachy, ľahká korisť. A teraz odišiel po posily, zbraň, čojaviemčo?

Povedal som si, že mám na výber – nespravím nič, a keď náhodou príde spať okradnúť ma, tak budem nepripravený. Je tu tma, nemám svetlo, viditeľnosť žiadna a v okolí ani duše. A v jeho očiach som európan, ktorý si kúpil drahšiu motorku, tak asi má prachy. A keď sa pripravím a nepríde, tak sa nič nestane. Tak som sa rozhodol nič neriskovať – toto už si čítal – pripravil som sa, ako som najlepšie mohol za daných okolností, nemal som baterku a aj tak, nechcel som svietiť ani mobilom, keby náhodou čumel niekde z kríku, nech nevidí, čo robím. Pripravil som si svoje zbrane, sedliacky alarm systém, prešiel som sa von a spať dnu, nech vidím všetko z jeho pohľadu. Na zastávke bola čierna tma, takže ma nebolo vidieť, ale ja som ho videl z mojej strany, pretože bol osvetlený, aspoň trochu, oblohou. Teda, videl by som len siluetu, nie, či má niečo v ruke, ako sa tvári a pod.

Ležal som a čakal, na betóne, za hamakou. Asi po hodine som zaspal a znovu sa prebral po ďalšej hodine – jeho nikde. Začal som uvažovať – som paranoidný? Preháňam to. Takýto scénar ako z filmu, neviem či nečakám od takého dedinčana priveľa. Ale na druhej strane, radšej takto, ako potom ľutovať, veď nestratím nič, keď nepríde. Ale idem si ľahnúť do hamaky.

Zaspal som v hamake, s tým, že sa zobudím, keď stúpi a zlomí vetvy, ktoré som tam rozhádzal. Zobudil som sa sám niekoľko krát, obzrel sa, všade tma tmúca, jeho nikde.

Zobudil som sa znovu, tentoraz s divným pocitom. Pozriem na jeho flek, kde sedel, keď sme kecali – a kurnik, on leží tam! Zaspatý, trochu v šoku som na neho pozeral niekoľko sekúnd a rozmýšľal – keď spí, tak je to ok, veď povedal, že tu bude spať. Keby ostal spať, to by bolo aj v poriadku. Ale… akonáhle som ho zaregistroval, po niekoľkých sekundách sa postavil, veľmi rezko, ani sa na mňa nepozrel, a zasa odišiel do tmy. Kráčal rýchlo a sviežo, nie ako niekto, kto sa práve zobudil. Bol ako taký prízrak, jeho kroky som nepočul. Videl som len čiernu siluetu nejakého človeka, asi 1 meter odo mňa, ktorá sa postavila akonáhle som ho zbadal, a odišla. Nevidel som, či on zaregistroval mňa. Bola to náhoda – akurát sa zdvihol, keď som sa ja pozrel? Fakt? Aké sú šance? Bol som trochu šoknutý a prispatý, tak som nepovedal nič. Mal som naňho asi zakričať, no najlepšie čo ma napadlo vtedy bolo sledovať, ktorým smerom odíde (predtým som nevedel ani to). A môj mozog bol príliš zaneprázdnený otázkami ako – prečo som ho nepočul? Ako to, že nestúpil ani na jeden konárik? Ako to, že ani keď odchádzal tak na nich nestúpil? Prečo bol taký svieži, žeby akurát prišiel, ľahol si, ja som sa na to zobudil a pozrel na neho, tak sa zasa zobral preč? Takisto som si skontroloval batohy, teda či sú tam. Boli.

Čo mi ostáva teraz? Rozoberal som si možnosti – keby ma chcel okradnúť, zapichnúť, tak už mal možnosť. Tak to mi asi nehrozí. Ale prečo sa zasa zobral preč, presne keď som sa na neho pozrel? To nedáva žiadny zmysel!

A vtedy na mňa prišla taká náhla sračka… už predtým som mal blbý žalúdok, a keďže som sa zobudil a naposledy som bol už pred hodinami, tak si telo povedalo – zjedol si niečo, čo musí ísť rýchlo von. Teraz. Poznáš to – také neodkladné a vieš, že do 5 minút musíš, či si pripravený, či nie. Ak to nepoznáš, tak príď do Indie ;).

Takže mi neostávalo nič iné, len zobrať palicu a ísť k potoku (nemám sracák, v Indi sa používa voda), s tým, že nevidím ani kam stúpem (našťastie som si to tam pred zotmením prešiel, takže som zhruba vedel, kam sa navigovať. A kvrou mi pumpoval adrenalín, tak som nad tým ani veľmi nerozmýšľal. Potok bol tým istým smerom, ako sa pustil tento haluzák. Ale tlačili ma iné pudy, takže to bolo jedno. Keby sa na mňa vrhol, tak ho asi tou palicou zahluším a zároveň sa poseriem…

Ale nič. Vrátil som sa späť, črevá prázdne, a po ňom ani stopy. Ľahol som si znovu, zaspal som a zobudil sa, keď sa už začalo brieždiť. Jeho nikde, ja som celý a mám všetky veci a peniaze.

Jedna z nevšednejších skúseností na cestách… Nie som ale o nič múdrejší, ako v noci – čo to je za týpka a čo ho vodí v noci takto sa flákať? A čo tá náhoda, že sa zoberie preč, keď sa ja preberiem?

Nedozviem sa, ale je to jedno. Zaujímavá spomienka, ako som sa vyzbrojil a očakával súboj o život, založený len na paranoidných myšlienkach. Ale tieto máme v génoch. Keby naši predkovia v tme, sami v lese, nemali paranoidné myšlienky ohľadom sebazáchovy, tak by ich všetkých požrali kadejaké šelmy. Myslím, že by som v podobnej situácii zasa spravil to isté. Ale po tejto skúsenosti, asi by som ostal spať na betóne a vymyslel si lepší alarm.

A na počudovanie, celkom dobre som sa vyspal…

Čo povieš? Ako by si sa zachoval v takejto situácii? Zaujíma ma tvoj názor, daj mi vedieť v komentároch!

spanie vonku v indii, hamaka v indii

Alebo si pozri moje knihy - jedna ti môže zmeniť život 😉

lukas cech eknihy o cestovani, financiach a uspechu


Cestovné poistenie od cestovateľov pre cestovateľov

Cestovné poistenie v zahraničí pre Backpackerov od True Traveller

Odchádzaš cestovať? Nezabudni sa poistiť. Už niekoľko rokov cestujem s poistením od True Traveller a môžem ho len odporučiť. Prečítaj si viac o cestovnom poistení pri dlhodobom cestovaní tu.


Kredit na ubytko zdarma

  • Martina

    Ahoj Lukas, davno som sa tak dobre nezasmiala

    • 🙂 som rad, ze to takto pobavilo!

      • Martina

        Neviem preco neukazalo cely comment co som napisala,ale nebolo to nic zas take dolezite, anyway… ty mas teda nervy! ani som nedychala ked som to citala, tvoj blog sa mi paci, zaujimave citanie,maj sa pekne

  • Pingback: Lukáš Čech: ‘Žijem život, od ktorého nemusím utekať’. | Ivana Greslikova()

  • klarius329

    myslím si, že to bolo niečo také ako skúška duchaprítomnosti a byt tak v tvojej kozi, uvažovať o všetkých možných katastrofických záveroch, bolo to odvážne rozhodnutie a myslím si že si urobil dobre že si ostal na mieste, ktovie čo to bol za týpka to ma najviac zaujíma prečo sa choval tak čudesne. nuž odvážnym štastie praje. zaslúžia si to 🙂
    držim palce

  • Bezeslova odesel. Vicekrat. Smerem mozna k potoku.
    -> Nemel taky sracku?

    • 😀 vidis, nad tym som sa ani nezamyslel. Vsetky tie predsudky a chlapik mozno fakt mal len sracku 😀

  • Deluxa

    Som sice motorkar celym srdcom rad jazdim hore dole ale na kupu moto v Indii by som teda nemal aj ked ako citam nemusi to byt az take drahe a nedostupne. Kazdopadne pre mna jedna z krajin ktore chcem na moto navstivit takze po precitani „ako na to“ zvazujem aj tuto alternativu. 😀 . Celkom dobry post dost som sa tomu narehotal ked som to cital aj ked tebe asi do smiechu vtedy nebolo. Jedna dobra rada na cestovanie motorkou a prespavanie len tak….miesta na prespavanie si nikdy nehladaj blizko cesty alebo viditelne z cesty. Znie to sice sobecky ale vyhnes sa nechcenej pozornosti a situaciam ktore by ta mohli ohrozit (vid priklad ten clovek nemusel byt uplne v poriadku ani asi nebol, nehovorim o tom ze ked si sral pri rieke kludne ta tam mohol niekto okradnut nahoda je svina :D). Cize budky a pristresky popri ceste osobne urcite nie. Staci ist aj zopar metrov z cesty hlavne nebyt viditelny v tom case ako prespavas a si teoreticky najviac zranitelny. Strasne ti zavidim snad sa na to dam aj ja. Boha ale nejde mi do hlavy co urobis ked trebarz dostanes defekt alebo prdne motorka niekde v uplnej riti a nikde nikto predpokladam ze sam to neopravis ked nevezies pol servisu zo sebou..

    • Nazdar Deluxa,

      jasne, to aj tak robim, ale ako som pisal, tam nebolo kde (na pravo rieka, nalavo strmy kopec) a stmievalo sa. Niekedy to skratka nevyjde…

      No ked sa nieco pokazi, tak to budem riesit potom. Ale nepokazilo sa :). Prinajhorsom tam tu motorku necham a idem dalej 🙂

  • Raz som tak v noci oživoval oheň s poriadne hrubou palicou vnútri pre neskorší fire efekt, keď som sa pod Súľovskými skalami zobudil na štekot psov a potom znova, keď boli už podstatne bližšie, brutálne si mi pripomenul tú paranoiu, že ma tu teraz roztrhá a rozvláči po lúke svorka pouličných nažhavených dedinských psov. Potom si človek prečíta zopár sprostých článkov ako keď raz v Indii prespával v stane švajčiarsky pár, ktorý prepadla skupinka, domlátila, znásilnila.. A už kupuješ sprej. Ja by som sa ním asi tiež sám seba oslepil, v tvojej situácii by som sa asi posral, nedajbože ešte niekde zavretý v stane bez možnosti sa efektívne brániť keď si ako pytel zemiakov, ale fakt asi netreba podobné situácie podceňovať, aj podľa komentárov.

    • Nazdar Kristian,

      haha, dobre prirovnanie cloveka v stane k pytli zemiakov. Niekedy som mal taky pocit v Juznej Amerike – pocujes veci okolo seba, nic nevidis, ale pritom ta nic nechrani, len kus handry. Oni vidia teba, ty ich nie…

      Ostava mi uz len mesiac tu v Indii, potom spat na SK, tak ten sprej nebudem velmi potrebovat, ale na najblizsiu cestu si ho asi zabezpecim. Mini vecicka a predsa len moze vyriesit tazku situaciu.

      • E

        No tak to teda JE haluzak… Ale aj som sa dobre zasmiala, super si to napisal bracho 🙂
        Ja by som od strachu nezaspala, bala by som sa zavriet oci….
        Btw, mozno to bol duch, nevyzeral jak Elvis nahodou ? 😀

        • Haha, od Elvisa mal daleko, ale inac fakt spravanie ako taky prizrak… mozno Indicky Elvis z dzedziny?

  • Lucia

    Zimomriavky som mala uz len po precitani uvodu!
    Teda na tvojom mieste by som sa zobrala a odfrcala po tom, co sa typek zobral a zmizol prvykrat, do najblizsej dediny, hoci aj do tej, ked si uz bol. Bohvie, ci to bol nejaky kriminalnik, ale ten clovek rozhodne nebol v poriadku.
    Uff, Lukas, podla mna si riskoval viac, nez len svoju motorku ci veci.
    Drz sa!

    • v dedine by to bolo mozno este horsie – ziadna ubytovna a ked sa taky nie-ind tam vybali, tak by ma do rana ocumovali decka a miestni. Som mimo turistickych tras, tak tu takeho este nevideli asi. Plus na dedinach sa pije, tak by sa nasiel nejaky otravny ozran… Povedal som si, ze radsej sa pripravim na jedneho divneho typka, ako mat na krku celu dedinu 😀
      Vlastne jednym z dovodov, preco som si vybral tu zastavku bolo, ze bola daleko od dediny. No zjavne nie dostatocne daleko!

  • Boriso

    Assi by som sa posral rovno na zastávke …
    nič lepšie ma asi nenapadá … ale dobre si urobil tak ako si urobil

    • haha, a potom by som pri tom musel spat! A takisto nepekne pre ludi, co tam cakaju… respektujem ich potrebu cakat na bus bez hovien v okoli 😀

  • cauko, ja by som z tade upaloval kade lahsie, mas guraz teda 😉 ale naco zbytocne riskovat ?

    • Nazdar, dik 🙂

      nebolo kam inam ist, bola tma, svetlo na motorke mam na prd a cesta je rozbita a zradna… A takisto nerad utekam od vyziev…

  • Osobne by som sa asi premiestnil niekde, kde by som bol opat (mozno len na chvilu sam). Ako to ale bolo s tou rukou v rozkroku? Pocul som, ze v indii je dost vela homosexualov a hlavne ti europski si tam chodia najst novych „kamosov“.

    Mal som par situacii, ked ludia prilis pozerali na moju prvu spolucestujucu a mali sme obavy, ze ked sa dobre neschovame na noc, tak nam niekto vlezie do stanu.
    Raz sme dostali odvoz az pred klastor, kde sme si postavili stan a boli sme tak unavani, ze sme rychlo zalahli a po case sa sofer vratil aj s kamosmi a pivami. Spolucestujuca este zo srandy povedala, ze ci chce spat s nami v stane, ze je trojmiestny (truba). On smozrejme vliezol dnu a ja som ho musel odtial vytahovat. Vtedy som mal fakt blby pocit, ale nakoniec sa mi ho podarilo poslat prec a uz sa nevratil.
    Jo a dalsia situacia bola, ked spolucestujuca hlupo prilis lichotila jednemu Armenovi a ten cakal kym si postavime stan, potom nam dal este pivo a chcel spolucestujucu zobrat na vecernu jazdu autom osamote. No a bolo tazke mu povedat, ze to ze mu tak hlupo lichotila este neznamena, ze tuto noc stravi s nim. Nakoniec odisiel a nastastie sa nevratil, ale bol som v strehu. Spolucestujucej som vysvetlil, nech to neprehana s tym lichotenim, ak s dotycnym nechce spat.

    Obcas som tu prvu spolucestujucu mal fakt chut preplieskat, alebo ju nechat tak, nech si vyzerie, co sposobila.

    Myslim, ze treba byt vzdy v strehu a snazit sa rozmyslat aj nad tymi neziadanymi senarmi a snazit sa znizit akekolvek nebezpecenstvo. Predsa len sme v cudzej krajine a pripadny protivnik je tym v znacnej vyhode 🙂

    • No mas toho tiez zaziteho! Presunut som sa nemohol – nebolo kam (bola tma, na kilometre v okoli nebol iny flek na odidenie z cesty – je vytesana do skaly na strane hory). A motorku nenecham osamote, tak ze ja som niekde za kopcom.

      S homosexualitou som sa tu stretol, od miestnych, ale ziadne problemy, daju si povedat. Stan nemam, takze ziadne take zazitky, no dokazem pochopit ako to miestni inac chapu ako my. Ziadny private space predsa :).

  • uff, riadne psycho. Nechceš si zaobstarať nejaký peprový sprej?

    • haha, psycho, to je to slovo, ktore som hladal do clanku! Hm, dobry navrh, no nieco mi hovori, ze nechcem. Bud to je moje ego (stara skola – postaram sa o seba sam), alebo moja nesikovnost (strieknem do oci sebe skor ako utocnikovi), alebo neviem co. Ale nerozmyslal som nad tym vela, ak mi nejaky pride pod ruku, tak asi kupim, dik za napad!

      Inac, v juznej amerike som si spravil taku mini palicu, ale hrubu, taku mini bejzbolku, ale tu mi ukradli 😀 A poriadny noz (zamykaci) nechcem, lebo nie som povaha, ktora by vedela niekoho bodnut. Radsej umlatim retazou s kladkou na konci 😀

      • Vidím, že volíš humánne zbrane – pomalé umlátenie reťazou (-: Tiež nemám (našťasie) skúsenosti s peprovým sprejom, ale nosím ho stále so sebou v ruksaku. Aspoň mám lepší pocit, keby dačo. Tak dávaj na seba bacha a teším sa na ďalšie články (snáď už nie na takú tému) (-: