Veľká vízia, malé nároky – inšpirácia z Indického vidieku 10


Posledných 18 dní som strávil ako dobrovoľník na eko-projekte, uprostred ničoho na Indickom vidieku. Bol som tam len ja a majiteľ, ktorý má veľmi zaujímavú históriu, filozofie a víziu, o ktoré sa chcem podeliť s tebou. Inšpiroval ma vo viacerých veciach, tak možno môj výťah z jeho života inšpiruje aj teba.

Jeho profil nájdeš na www.workaway.info, ak by si náhodou mal cestu okolo :). Jedná sa o eko konštrukciu takzvaného geodesic dome (geodetická kopula), len netradičným a svojským spôsobom. Jeho prístup je jednoduchý – v predošlom živote bol výskumník, takže to uplatňuje aj teraz – preštuduje si všetky možné alternatívy a skúsi tie najlepšie veci z nich spojiť vo svojom projekte. A všetko robí po svojom, používa iné materiály (ktoré sa dajú zohnať v okolí, namiesto toho, aby objednával tie isté materiály, aké sú odporúčané, z veľkej diaľky). Takže je to taká stavba, bez pravidiel, len zdravý rozum a skúša sa hocičo… Niečo sa vydarí, niečo nie, všetko je to proces učenia sa. A to je jeho filozofia a takisto jeho veľká vízia.

Veľká vízia

Jeho víziou je vytvoriť alternatívne vzdelávacie centrum pre deti akéhokoľvek veku. Učiť sa budú to, čo si vyberú, v čom majú talent a záujem, nie to, čo systém požaduje a káže. Učiť sa bude formou skúseností, teda konaním, nie omieľaním teórií a robotickým bifľovaním sa, ako je to v bežnom vzdelávacom systéme. Takže jeho centrum by malo viaceré časti, v jednej sa bude Maharashtra, india, vidiekučiť matematika, výpočtová technika a pod, v inom rezbárstvo, modelárstvo atď, a v ďalšom napríklad grafika a webdizajn. A deti si budú môcť vybrať čo chcú. Tieto časti budú v takzvaných dómoch – eko-konštrukciách, kde budú deti žiť a takisto sa učiť. Každé centrum bude samostatné – vlastný areál, pestovanie vlastnej zeleniny, recyklácia vody a pod. A oddelené od ďalšieho centra stromami a zeleňou tak, že sa budeš v každom cítiť ako keby to bolo jediné. Celé centrum bude operovať vlastný systém výmeny, tzv. barter, takže jedna časť vypestuje zemiaky, druhá ryžu a budú si to vymieňať. Takisto bude mať vlastnú internú banku, do ktorej zaškolí aj deti. Budú už od malička vedieť, ako funguje svet a vedieť si ceniť peniaze. (Ak sa ti to nezdá, prečítaj si Rich Dad, Poor Dad – finančná vzdelanosť je základom úspešného a samostatného života.) Takže toto všetko znamená, že používa holistický prístup k vzdelávaniu.

Jeho nápad je založený na modernom výskume v oblasti mozgových buniek – Neuroplasticity. Je potvrdené, že dieťa sa narodí so  všetkými  mozgovými bunkami, ktoré potrebuje na celý život. Ale počas vývoja a dospelosti ich strácame a život žijeme s menej ako polovicou. Z toho vychádza hypotéza, že detský mozog nedostáva dostatok stimulácie a telo sa zbavuje „nepotrebných buniek“. Ale čo ak nájdeme spôsob, ako tieto bunky naplniť informáciami a skúsenosťami? Tak sa zameral práve na to – vystaviť deti veľkému množstvu stimulantov v okolí, ktoré by nenašli v dnešnom školstve a takisto začať skoro. Teda od hrania sa na piesku a naháňania sa po lese, cez konštrukciu, obchodovanie, vzdelávanie sa v bežných remeslách, cudzie jazyky, až po umenie, spirituality a filozofiu.

Trochu odbočím, aby som vysvetlil, prečo dnešný systém vzdelávania už nie je ten správny. Tento systém bol vytvorený v čase priemyselnej revolúcie, kde svet potreboval pracovníkov. Ľudí, s konkrétnym zameraním, ktorí vedia robiť len to a efektívne. Také súčiastky do veľkej priemyselnej mašiny. Dnes je tento systém ale zastaralý. Máme možnosti byť samostatní, podnikať, predávať svoje umenie, ísť si svojou cestou. Takže starý systém učenia len jednej veci (profesie), už nie je dostatočný. Chce to učiť mladých širokú škálu skúseností ktoré sa im zídu dnes, nie 50 rokov späť. Ukázať im, že existuje veľa možností, ako sa uplatniť samostatne, nie len ako zamestnanec.
Ďalším problémom dnešného systému je to, že má len jeden postup, jednu osnovu a pravidlá, pre každého. Či ťa baví literatúra a dejiny, či nie, či si skvelý v matematike alebo nie, ale máš nadanie v maľovaní a dizajne, to je jedno. Ak nedosiahneš dobré známky vo všetkom, tak nie si dobrý. Meriame všetky deti tou istou mierkou. Je čas to zmeniť, dať deťom na výber, či naozaj chcú plniť svoju hlavu zbytočnosťami, ktoré ich nebavia, alebo sa budú radšej sústrediť na oblasti, ktoré ich bavia a takto budú vynikať, a nebudú penalizované za to, že nevedia niečo, čo v živote aj tak nikdy nevyužijú. Jasne, deti si niekedy nevedia vybrať, no je to hlavne preto, že ešte nepoznajú svoje záľuby. Ak si neodskúšajú rôzne veci, tak ich ani nezistia. A dnešný systém vzdelávania im veľa priestoru na vyskúšanie nedáva – dusí ich jedným prístupom, tlačí ich jedným smerom, takže svoje pasie spoznajú veľmi neskoro, kedy sa schopnosti naberajú ťažšie.

Späť k hlavnej téme. Takže tento projekt, kde som pracoval, je jeho prvý pokus. Buduje len jeden dóm, aby sa naučil, čo pri ich konštrukcii funguje, čo nie, skúša rôzne postupy. Keď ho dokončí, tak v ňom bude učiť deti, budú tam bývať ich rodičia (na kratší čas, napr. také týždňové pobyty) a od nich bude brať spätnú väzbu.

Čiže celkom veľká vízia, čo povieš?

Malé nároky

watermarked-DSC05380Volá sa Hasmukh, čo v preklade znamená usmiata tvár :). (V Indii majú všetky mená nejaký význam). Ako 15 ročný začal pracovať pre firmu vyrábajúcu elektroniku, niekde v sklade, odkiaľ sa vypracoval do oddelenia výskumu. Tam sa začal zaujímať o špecifické veci a pracoval na istých projektoch vo svojom čase. Jeden takýto projekt firme veľmi pomohol, do takej miery, že sa o ňom začalo rozprávať aj v iných firmách. Začal dostávať ponuky od rôznych firiem, nakoniec prijal ponuku od firmy v Amerike. Presťahoval sa tam, pracoval pre nich istú dobu a potom si povedal, že už má dosť skúseností na to, aby bol konzultant, na vlastnej nohe. Ako konzultant zarábal veľké peniaze, pracoval na veľkých projektoch (hlavne v oblasti výpočtovej techniky), ktoré preskakovali dobu – napríklad niekedy v 1995 pracoval na prvom modele cloud computing. Takže mal skvelý job, žiadne stresy, pretože si on určoval pravidlá, firmy mu preplácali letenky, ubytovanie, vlastne všetko, plus dostal peknú výplatu na konci.

Ale jeho zmýšľanie sa začalo uberať iným smerom – k vzdelávaniu, k eko projektom, k skromnému životu s prírodou, nie na úkor nej. Tak si zbalil svoje veci, vrátil sa späť do Indie, kúpil pozemok a teraz žije uprostred vidieku, v malej zaprášenej (ale útulnej) chatrči, s mačkou a 4 psíkmi, ktoré adoptoval z útulku.
Nepotrpí si na formality, luxusy, žije na bežnej strave dedinčanov (vegetariánskej), pestuje si vlastné banány (organicky, sú úúúúplne skvelé) a inú zeleninu. Na svoj projekt pozýva hocikoho, rodiny s deťmi, ktoré sa chcú niečomu priučiť, dobrovoľníkov ako ja, ľudí z kancelárií, ktorí chcú skúsiť takýto život. A väčšinu nákladov hradí on.

Jedna z jeho filozofií je darovanie (namiesto platenia alebo niečo za niečo, anglicky gift culture). Ja som počas tých 18tich dní neminul ani halier – on platil všetko a hovoril, že jeho jediným želaním je, aby som to, čo sa uňho naučím, podal ďalej. Je to krásna filozofia, niekedy veľmi ťažko uplatniteľná v bežnom živote (on predsa len je na tom finančne veľmi dobre), ale stojí za to si to vyskúšať. Ide o schopnosť darovať veci, služby, informácie, bez očakávania niečoho späť. Napríklad pozvete žobráka na obed. Alebo niekomu zaplatíte parkovné, bez toho, aby ste im to povedali. Veľa takých prípadov a nápady ako pomôcť nájdeš na www.kindspring.org.

Takisto žije podľa motta:

„You make a living from what you get. You make a life from what you give.“

„Z tým, čo dostaneš, prežívaš. Z toho, čo dáš, začneš žiť.“

 – Winston Churchill

Takže asi uznáš, že je to celkom inšpiratívny človek, mňa inšpiroval svojím skromným životom, darovacou kultúrou, a svojou odhodlanosťou – jeho nápad / vízia sa zrodila už veľa rokov dozadu, ale dopracoval sa do dnešnej pozície pomaly. A takisto si je vedomý, že jeho centrum je ešte veľa rokov v budúcnosti. Ale to nie je podstatné – čo je dôležité, je cesta k tejto vízii, na ktorej dúfa, že inšpiruje a poučí veľké množstvo ľudí, ukáže im alternatívny prístup, či už k vzdelávaniu, konštrukcii, biofarmárstvu a pod. Som poctený, že som ho spoznal a že môžem povedať, že som mu pomohol dostať sa bližšie k jeho veľkému cieľu :).

A dúfam, že teba tento článok nejak nadchne alebo ťa prinúti sa nad spomínanými vecami zamyslieť a vidieť ich aj z inej perspektívy.

Nakoniec už len zopár fotiek…

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Alebo si pozri moje knihy - jedna ti môže zmeniť život 😉

lukas cech eknihy o cestovani, financiach a uspechu


Cestovné poistenie od cestovateľov pre cestovateľov

Cestovné poistenie v zahraničí pre Backpackerov od True Traveller

Odchádzaš cestovať? Nezabudni sa poistiť. Už niekoľko rokov cestujem s poistením od True Traveller a môžem ho len odporučiť. Prečítaj si viac o cestovnom poistení pri dlhodobom cestovaní tu.


Kredit na ubytko zdarma

  • Pingback: Koľko stojí cestovanie? Štatistiky mojich ciest - Po Svete Po Svojom()

  • no tak nad tym rozmyslam, to by som aj skusil, tiez som sav tom docela nasiel

  • toto je presne to co by naplnalo mna Ked som to precital tak som sa tam nasiel Akoby som cital o sebe Dakujem za take info a som rad ze si to zazil Ty 😀

    • skvele! 🙂 Jeho projekt je na vela rokov a velmi ho tesi dostavat dobrovolnikov a posuvat tak cokolvek, co sa tam nauci, dalej. Takze raz zober motorku a vydaj sa do Indie, unho urcite najdes miesto 🙂 Rad ti o tom poviem viac osobne, ked pridem spat! Dal mi niekolko dobrych napadov ohladom konstrukcie eko domu, o ktorej rozmyslam 🙂

  • Jany

    Obdivuhodná myšlienka, prial by som si aby sa takýmto smerom uberalo aj naše školstvo ako aj celá spoločnost. Vdaka za zdielanie tvojho zážitku. Zase som o niečo múdrejší. 🙂

    • za malo, rad pocujem, ze taketo zmyslanie sa u nas chyta 🙂

      • Veronika

        možno by sme fakt lukáš mohli nad takým niečím – školou porozmýšľať…

  • Diana

    mňa tento článok veľmi nadchol aj inšpiroval dakujem ti za neho.