Asi pred dvoma mesiacmi som sa verejne zaviazal, že sa naučím hovoriť jazykom Esperanto tak, aby som si s niekým mohol pokecať pri pive. Ako to išlo a podarilo sa? Čítaj ďalej….

Na úvod ti niečo poviem…:

A teraz po slovensky :). Na otázku, či by som si dokázal pokecať s niekým pri pive ti odpoviem takto – Áno, ale bolo by to trochu polámané a limitované.

Esperanto som sa naučil do dobrého levelu, ale nie do takého, ako som chcel. Učil som sa dokopy nejakých 25 hodín. (čiže z dvoch mesiacov zhruba každý druhý deň hodinu. Z toho som bol 10 dní v Anglicku, kde sa učiť nedalo).

Neberiem to ale ako sklamanie alebo nesplnenie cieľa. Mojím cieľom bolo vyplniť voľný čas niečím užitočným. Nie stresovať ohľadom niečoho, čo nie je nevyhnutné. A to som aj dosiahol – kým som mal viac voľného času, tak som sa učil Esperanto aspoň hodinu denne. Ale keď sa mi nazbierali iné veci, na ktorých mi záleží viac (napr. prerobenie webstránky, spustenie novej stránky o vegánstve alebo prednášky o cestovaní a vegánstve), tak som Esperanto posunul nižšie na rebríčku priorít.

Čiže z hľadiska slepého plnenia cieľov, bez ohľadu na ich dôležitosť voči ostatným cieľom, som svoj cieľ nesplnil. Ale z hľadiska využitia môjho času čo najefektívnejšie, na moje priority, a popri tom získanie vedomostí o novom jazyku a schopnosť čítať, písať a pokecať si o základných veciach, je pre mňa lepší výsledok, ako naučiť sa Esperanto plynule, a nesplniť si preto iné, dôležitejšie projekty.

Chcel som ale ukázať, že sa do našich zaneprázdnených dní dá vtlačiť trochu času na učenie sa niečoho nového. A takisto, že verejné zaviazanie sa je veľmi dobrá motivácia :D. Veľakrát by som si povedal, že už nemám energiu na Esperanto, ale pretože som sa verejne zaviazal, že sa to naučím, tak som stále nejakú tu hodinu do svojho dňa vtlačil.

Takisto som spoznal skvelých ľudí, a Esperantskú komunitu na Slovensku, ktorí sa tento jazyk naučili vo svojom voľnom čase alebo profesionálne a robia všetko preto, aby sa šíril ďalej. Nun, mi estas parto de tiu komunumo :).

„Nejakú tú hodinu“ má každý. Namiesto sedenia pred telkou sa ešte trochu potlač, a sprav niečo, po čom sa budeš cítiť dobre a naplnene. Nemusí to byť učenie, môže to byť hocičo – viac času na tvorenie niečoho, na manželku, priateľku, deti, rodinu, učenie sa a podobne. Menej času na tupé zíranie do telky. Tá ti nič nedá.

Dôležité je skúsiť si to a potlačiť sa do toho, kým to je jednou z tvojich priorít. Trik je ale v tom, vedieť prioritizovať všetky svoje projekty, nie bezhlavo sledovať to,  čo sme si zaumienili. Lebo priority sa menia.

Tiom, mi iras dormi, nun estas dudek tri horoj en Bangkoko, mi estas laca, post skribi multajn artikolojn :).

Gxis poste amiko!