Ľudstvo je pre túto planétu ako rakovina pre teba. Vírus. Prišli sme sem, našli sme si hostiteľa (zem) a začali sme ho pomaly otravovať, jesť a ničiť. Takisto ako taký vírus v tvojom tele. A výsledné možnosti sú len dva – hostiteľ si nájde spôsob, ako vírus zničiť, alebo vírus zničí hostiteľa a takto aj seba.

Trochu deprimujúce čo? Načo si ale nakecávať, že to nie je pravda, keď to je skrátka tak, je to realita. Ale je tu ešte tretia možnosť. My sme iný typ vírusu. Taký, ktorý si dokáže veci uvedomiť a zmeniť svoj štýl života. Dokáže robiť veľa zlých vecí, ale aj veľa dobrých. Väčšina ľudstva je príliš lenivá, aby niečo spravila. Nebuď jedným z nich. Si vzdelaný, vieš čo tento svet ničí a čo môžeš spraviť, aby si to zmenil.

Realita

My sme divný tvor. Vieme, čo je pre nás zlé, a aj tak to robíme. Každý si myslí, že vie, čo je pre neho dobré. Že svoj život žije tak, aby si ho užil. Stravuje sa zdravo, pije s mierou. A takisto, každý vie, že všetko toto sú klamstvá, ktoré si nahovárame, aby sme sa zbavili pocitu viny….

Väčšina ľudí už počula o globálnom otepľovaní, o roztopených ľadovcoch, o neprimerane rýchlo stúpajúcej populácii, ktorú náš svet, a systém, ako je teraz, nebude vládať udržať o niekoľko desiatok rokov.

A kolkí z týchto ľudí spravili niečo, aby to zmenili? Skoro nikto. Pretože tu úlohu hrajú veci nazvané Group Think (syndróm skupinového myslenia) a Bystander Effect (efekt diváka), (zo skvelej knihy „You are not so smart…„). V krátkosti tu ide o správanie ľudí vo veľkých skupinách – kde je lepšie nepovedať alebo nespraviť nič, čo naruší harmóniu skupiny, alebo kde je ľahšie sa schovať a nečinne sa prizerať, pretože to robia všetci ostatní. Predstav si situáciu, kde sa niekto potkne a spadne na ulici. Keď si tam len ty a tá osoba, tak im pomôžeš. Keď tam je ale veľa ďalších ľudí, je dobrá šanca, že pôjdeš ďalej, bez pomáhania. Toto bolo dokázané na nespočetných experimentoch. Náš mozog je naprogramovaný tak, aby sledoval a robil to, čo robí väčšina. Je to z čias keď sme žili v malých skupinách a kmeňoch, kde ísť proti kmeňu znamenalo smrť. Dnes máme toto káblovanie stále v mozgu, ale situácia je veľmi iná.

Takto sa každý prebíja životom, vie, že túto planétu ničíme, ale nespraví pre to nič, čo by ho stálo čo i len trochu komfortu a pohodlia v živote. Pretože prečo by som to robil ja, keď to nerobia ostatní. Mávnem rukou a idem ďalej, ničiť svoje zdravie a túto planétu a zabíjať nevinné tvory (či už priamo, alebo nepriamo), pre svoje pohodlie.

Je to smutné. My sme jediný tvor na svete, ktorý si to vie uvedomiť, ktorý vie rozpoznať hlúpe situácie, zbytočné spôsobovanie škody a utrpenia, ale takisto sme jediný tvor na svete, ktorý sa rozhodne to naďalej robiť.

Keby ma dnes uniesli mimozemšťania a spýtali by sa ma, aká je ľudská rasa, či je dobrá  a som na ňu hrdý, tak by moja odpoveď bola NIE.

Ako by si odpovedal ty? Naozaj sa zamysli nad tým, čo tu na zemi, ako jeden celok, ľudská rasa robí. Keby sa o nás malo písať v knihe o dávnych vyhynutých rasách, tak tam budeme asi ako také obdobie so sľubným začiatkom, ale zlým koncom. Rasa, ktorá zničila planétu a veľa tvorov, pre svoj benefit.

Áno, nájdu sa ľudia, ktorí robia veci na ktoré som hrdý a robia tento svet lepším, ale drvivá väčšina ľudskej rasy sa stará len o svoje pohodlie, na úkor všetkých a všetkého okolo nich.

Alternatíva

Zmeniť to pritom môžme úplne jednoducho, a ešte nám to aj prospeje.

Stačí len trochu sebazaprenia, prestať sa obžierať a konzumovať to, čo ti tučný marketing veľkých korporácií tlačí do hlavy, vidieť široký dopad svojich rozhodnutí a činností, nie len ako prospejú tebe. Prestať jesť všetky tie hovadiny, o ktorých vieš, že ti škodia, takisto ničia tento svet a nie sú potrebné (umelé drinky ako coca coly, mäso, tri autá pre každú rodinu, väčšie motory a všetky ďalšie produkty konzumerizmu, ktoré nám zapchávajú žily a život, ale nepotrebujeme ich).

Uvediem príklad, ako ináč, o mäse. Človek nepotrebuje mäso na prežitie. Možno v dobe ľadovej, keď nemal nič iné čo strčiť do huby. Ale dnes, keď si vieme vypestovať neskutočné množstvo zdravých potravín, prečo si každý stále vyberá cholesterol, vysoký tlak, infarkty a rakoviny, namiesto zdravej stravy?

Keby každý prestal jesť mäso, čo by sa stalo?

Zrútila by sa ekonómia? Nie. Farmári skrátka prestanú produkovať a trápiť nevinné tvory, a začnú pestovať zeleninu a ovocie. A zarobia na nich takisto, alebo aj viac. A znížia produkciu CO2 a dopad na životné prostredie. Prestanú pestovať obilie v Afrike, kde ľudia zomierajú od hladu, a prevážať ho do Ameriky, aby ním nakŕmili kravy. To isté množstvo obilia by zasýtilo celú Afriku. A my si predĺžime život.

Nestalo by sa to zo dňa na deň, ale keď s tým začneme teraz, tak sa to stane rýchlejšie. Pomalá zmena. Ekonómia nie je založená na tom, čo ti firmy chcú predať. Je založená na tom, čo ty chceš kúpiť. Tak kupuj tie správne veci, a firmy sa prispôsobia. Neprispôsobuj sa ty firmám, nie si ich otrok.

Celý svet by sa zaplnil dobytkom? Nie. Bola by to pomalá zmena, takže by sa tie bilióny zvierat, ktoré zabijeme ročne postupne znižovali a korporácie by „nevyrábli“ ďalšie. Predaj sleduje krivku dopytu. Dôležité je slovo krivka – nie pád.

Vyrúbali by sme všetky lesy, aby sme mohli pestovať zrno, pretože by sme ho potrebovali viac? Ani zďaleka. Práve naopak. Teraz pestujeme viac obilnín, ako potrebuje celé ľudstvo, pretože zvieratá, ktoré žerieme, potrebujú viac, ako my. Takže by sme potrebovali menej, ako teraz.

Stratili by sme veľa pracovných miest? Ťažko. Väčšina masovej produkcie je automatizovaná tak či tak. Zamestnanci, ktorí dnes podrezávajú kravy, by namiesto toho balili kukuricu.

Viem, že je tu spústa ďalších vecí, ktoré by sa zmenili, a môžu sa zdať problematické, ale o tom je celá naša evolúcia. Uvedomili sme si, že robíme niečo, čo nedáva zmysel, najprv sme sa tomu bránili, potom sme sa tomu smiali, ale nakoniec sme tú „nerealistickú a neuskutočniteľnú zmenu“ spravili, a nezrútil sa celý svet. Zamysli sa nad zrušením otrokárstva, alebo hlasovacím právom žien. Ľudia sa tomu smiali tak, ako sa dnes smejú vegánstvu. Ale každý si vtedy uvedomil, že je to morálne správne rozhodnutie, a dá sa uskutočniť. A teraz sa na to pozeráme, ako na samozrejmú vec, ktorá sa musela stať. O sto rokov, sa takto budeme pozerať na vegánstvo. Aspoň v to dúfam.

Že niesme vírus? Zamysli sa na týmto – keby sme z ekosystému vybrali akýkoľvek hmyz, alebo zviera, tak sa ten ekosystém naruší a má to zlý dopad na okolie. Vidíme to aj sami na príkladoch, kde sme ekosystém narušili my (vyhubili sme predátorov, aby sme si ochránili dobytok, premnožili sa zvieratá, ktoré boli potravou tých predátorov). Ale keď z ekosystému vyberieme ľudí, keby sme odišli z tejto planéty, tak by sa všetko zlepšilo. Príroda by sa vrátila do svojho normálu. My tu sme nepotrební, vlastne dospeli sme do situácie, kde sme tejto planéte na obtiaž.

Ale ty môžeš byť časťou zmeny tohto prístupu k životu. Sme inteligentné stvorenia, ktoré dokážu tvoriť neskutočné veci, ktoré môžu prospievať nám, celej planéte a bytostiam okolo nás.

Tak ťa prosím o zamyslenie sa a uvedomenie si toho. Tvoje činy dnes a v budúcnosti určujú smer ľudstva. Buď pôjdeš s hluchým davom ďalej do záhuby, skryješ sa za väčšinu, alebo vezmeš zodpovednosť do svojich rúk a spravíš niečo, na čo budeš hrdý.