Uruguay som prešiel takmer celý stopom, pretože to tu je veľmi ľahké a autobusová doprava je drahá. Bus som zobral len na posledných 200km, keď začalo liať celý deň. Tuším, že je to zatiaľ moja najlepšia krajina na stopovanie….

Prešiel som zhruba 900 km stopom cez Uruguay, plných neuveriteľne milých ľudí, ktorí vo veľa prípadoch spravili viac, než len zviesť ma po ceste.

Cestu som začal v Carmelo, malé mestečko na hranici s Argentínou. Sem sa dostaneš z Argentíny, časti Tigre, na lodi a je to najlacnejší spôsob ako prejsť z Argentíny do Uruguaya (okolo 15 EUR). Ďalšou alternatívou je loď z Montevideo do Colonia, ale to je drahšie.

Z Carmelo som sa hneď pustil smerom na Colónia del Sacramento, pretože v Carmelo, ako to povedať slušne… zdochol pes. Asi po pol hoďke peši, kým som vyšiel von z mesta, mi zastavil starý Peugueot, s čiernymi oknami. Do riti, nevidím kto je dnu, myslím si. Ale takisto, to auto má asi 30 rokov a pomaly sa rozpadá, takže len ťažko to je miestna mafia. Tak otvorím dvere, čakajúc neviem čo… Privíta ma dym z cigarety a asi 40 ročný týpek, s celou sadou maté na sedadle pasažiera. Super, typický Uruguayčan, ide sa 🙂

Už tu sa ukázalo, že ľudia tu pre teba spravia viac – išiel smerom na Montevideo, čo je mimo Colónia, ale povedal, že kľudne zmení smer, je to len 10km navyše. Tak ma hodil až do Colónia :).

Colónia del Sacramento je pekné mestečko (teda len centro), veľmi turistické a stačí tu ostať také dva dni. Tu sa mi podarilo spať na plachetnici (hoci len v prístave…) cez Couchsurfing.

Plachetnica, na ktorej som sa vyspal 🙂

Typicke centrum Colonia – stare auta, kamenne cesty a colonialne domy.

Pokračoval som ďalej smerom na Montevideo, z Colónia tu je hlavná cesta až tam, tak som len vyliezol z centra, na tú hlavnú cestu a zasa behom pol hodiny, už som sedel v aute. Vyhodili ma tak na polceste do Montevideo, niečo som zjedol a išlo sa ďalej.

Za krátky čas mi zastavil Guillermo, ktorý mi s radosťou predviedol všetky hudobné štýly Uruguaya, zobral ma na skok do svojej mini-firmy (kde šije svetre), pomohol som mu veci naložiť, a potom vyložiť v Montevideo. Tu, v Montevideo myslím že sa trochu so mnou vrátil do svojej mladosti – pretože pustil nahlas rockovú hudbu, stiahol okná a previezol ma po celom Montevideu, teda častiach, ktoré stoja za to :). A nakoniec ma vyhodil priamo pred mojím hostelom. Super týpek!

Z Montevideo človek musí trochu vyliezť, aby mohol stopovať, peši to je tak na celý deň – musíš vyliezť asi tak 10-20km, aby si sa dostal na výpadovku. Zobral som si miestny bus (MHD, je to oveľa lacnejšie ako diaľkové busy). Tu už som stopoval s Carmen, kámoškou z Mexica (spoznali sme sa v Buenos Aires, kde bola na pár dní. Študuje v Montevideo.)

Behom pol hoďky nám zastavil Alvaro, ktorý mal na zadnom sedadle starého hafáča, ktorého zachránil na ulici. Pripálil si špeka a začali sme debatiť. Po krátkom čase nám navrhol ostať v jeho dovolenkovom dome v La Pedrera, čo bolo po ceste. Tak jasne, celý dom zdarma? Prečo nie :).

Alvaro s kamosom a synom, ja a Carmen

Alvarova hafina, ktoru zachranil z ulice 🙂

La Pedrera má tiež peknú pláž a typické charakteristiky Uruguayských pláží v zime – málo ľudí, krásne prostredie a klídek.

Ďalej sa išlo smerom na Cabo Polonio, tam sme sa dostali takisto bez problémov. Zasa krásna pláž a malebná dedinka, za spomenutie tu stojí aj kolónia tuleňov, sú ich tu stovky!

La pedrera, Uruguay

Cabo Polonio, Uruguay

Sef kolonie tulenov 🙂

Po istom čase vychutnávania pláží Uruguaya som sa rozlúčil s Carmen a pustil som sa ďalej, smerom na Punta del Diablo, kde som strávil dva týždne, a potom ďalej, smerom na sever a do vnútrozemia. Pustil som sa smerom na Routa 14, čo na mape vyzeralo ako dobrá alternatíva, keď som sa tam ale dostal, tak to bolo ináč. Žiadne autá, týpek, ktorého som stretol mi povedal, že tu nestopnem, pretože nie je čo – málo kto túto cestu používa.

Tak som sa namiesto toho pustil na sever, do Chuy (nie, nie takto. číta sa to čuj…), čo je mesto rozdvojené hranicou medzi Uruguayom a Brazíliou. Jednou nohou môžeš byť v Uruguayi, druhou v Brazílii :).

Tu som začal kráčať von z mesta, smerom na Treinta y Tres, behom 20 min stopovania ma zobral párik, na výlete až do Melo, čo bolo ešte ďalej, ako som myslel, že sa dnes dostanem. Super.

Bolo už asi 17:00, začalo sa stmievať a boli sme asi 5km od Melo, tak som ich požiadal, nech ma vyhodia – že si tu v kríkoch niekde postavím stan, namiesto hľadania a platenia za ubytovanie v Melo. V Uruguayi je mimo hlavnej turistickej trate (Colonia – Montevideo – pláže) veľmi málo hostelov (teda skôr žiadne), a hotely sú drahé.

Našiel som si taký pekný flek (ale na to som musel preskočiť niečí plot… – nie do dvora, bol to skôr taký obrovský ranč a toto bol lesík na jeho okraji).

Ráno som sa zobudil do najviac zamračeného dňa, aký som zatiaľ v Uruguayi zažil… Prvá noc, čo stanujem a takto :). Stopol som si auto do mesta, týpek ma zasa hodil až na autobusovú stanicu, keď som mu vysvetlil môj plán.

Tu som sa spýtal na najlepší spôsob, ako ísť do Paraguaya, a rozhodol som sa kúpiť si lístok na bus, pretože vonku dážď len zosilňoval.

Ako tento článok píšem, práve na ten bus čakám :). Ide sa smerom Melo > Rivera, hranica s Brazíliou. Tam že vraj má človek lepšie spojenia smerom na Paraguay, tak uvidíme! (edit o pár dní neskôr – nakoniec som nedošiel do Paraguaya, ale ostanem mesiac v Brazílii, Foz do Iguacu….. ale o tom už v ďalšom článku…)

Keď sa ocitneš v Uruguayi, tak stopovanie stojí za to. Ušetríš, možno si nájdeš ubytko zdarma a nazbieraš si skvelé zážitky. A je to tu neskutočne jednoduché, takže aj keď nemáš skúsenosti – pusť sa do toho.

Ao som už spomínal, stopovanie tu je veľmi jednoduché – nikdy som nečakal dlhšie ako pol hodinu. Odporúčam si ale pred stopovaním zistiť, aký je tranzit na danej ceste. Na hlavných cestách, ako Routa 10 alebo 9 na pobreží je dosť áut a zoberú ťa hneď. Ale sú cesty, ktoré vyzerajú ako hlavné na mape, ale hodiny tam neuvidíš ani dušu, nie to ešte auto.
To je preto, že Uruguay je celkovo veľká krajina, ale má len 3 milióny obyvateľov. Veľká časť z nich žije v Montevideu, takže potom ti ostáva už len malé množstvo ľudí, ktorí cestujú na menej frekventovaných cestách.

Na krátke vzdialenosti ťa tu ľudia zoberú aj na korbu, či už je to dodávka, pick-up, alebo kamión. A povedz im všetko o tom, kam ideš a čo máš v pláne – nikdy nevieš, možno ťa hodia presne tam, kam chceš, ako sa im stalo vo viacerých prípadoch.

Všetko to som hodil aj na Hitchwiki.org.