Porozmýšľaj nad svojimi poslednými 7 dňami – koľko sklamaní, prehier a výhier si zažil? Nezáleží na ich podstatnosti, kadý z nás zažil nejaké. A predpokladám, že sklamaní a prehier bolo viac ako výhier. Alebo, spomínaš si na viac sklamaní a prehier ako výhier. Náš rozum je takto naprogramovaný – na dobré veci zabúdame alebo si zvykneme rýchlo, ale na zlé veci len tak ľahko nezabudneme. (To dáva zmysel z hľadiska evolúcie – naši predkovia, ktorí zabudli na zlé veci rýchlo, to ďaleko nedotiahli).

Ale dnes sa o prežitie báť nemusíme, tak prečo si komplikujeme život sústredením sa na zlé veci? Alebo naháňaním priťažkých cieľov, ktoré sme si stanovili?

Prečo taký negatívny článok? Neboj, končí to happy endom. Práve som dočítal knihu “A Guide to the Good Life: The Ancient Art of Stoic Joy” od William Irwine, o stoicisme – životnej filozofii starých grékov (Seneca, Marcus Aurelius a iných) a nedá mi ju neodporučiť a nepodeliť sa s výťažkami, ktoré sa každému v živote zídu. Takisto je to veľmi dobrá filozofia na zvládnutie ťažkých situácií na cestách.

Odporúčam si prečítať celú knihu, je tam veľa návodov a rád, ja tu zhrniem len tie najdôležitejšie veci. (Bohužiaľ som nenašiel slovenský preklad). Celá filozofia je o tom, že naše šťastie je len v našich rukách. Sme tvorcami nášho šťastia a nikto iný to ovplyvniť nemôže.

Keď som prišiel do Parque Machia, aby som pracoval s pumou, bol som celý bez seba. Nerozmýšľal som nad ničím iným, len nad tým, že kráčam po džungli s dospelou pumou! Asi o týždeň som sa ale zameral na niečo iné – jednu holku z Chile, ktorá sa mi veľmi zapáčila a do ktorej som sa tak na týždeň zaľúbil (ja viem, ja do toho spadnem rýchlo). Začal som s ňou flirtovať a zaumienil som si, že ju dostanem za každú cenu. Tak namiesto toho, aby som si užíval dni s pumou, som začal veľa premýšľať o “nás” – čo povedať, rozoberal som situácie, ktoré sa stali a premietal som si v hlave čo bude neskôr a čo spravím. Ona však o mňa záujem nemala, mala záujem o iného týpka ktorý tam bol. Keď som sa to dozvedel, tak ma to trochu vzalo, bol som smutný a zasa som si neužíval fakt, že som bol s pumou. Takto som premrhal asi týždeň.

Potom som si ale prečítal jednu pasáž so spomínanej knihy “A Guide to the Good Life: The Ancient Art of Stoic Joy” a zaplo mi: Čo to do riti robím? Nechávam si skaziť pobyt v parku niečím, čo som si vytvoril v hlave, vzťahom, ktorý neexistuje?

Táto kniha mi otvorila oči – spravil som jednu chybu – zadal som si nesprávny cieľ. Namiesto toho, že som si povedal, že ju dostanem za každú cenu, som si mal povedať, že spravím všetko v mojich silách, bez ohľadu na výsledok. Takto by som sa vyhol sklamaniu.

Autor knihy uvádza veľmi dobrý príklad – predstav si, že ideš hrať tvoj najdôležitejší tenisový zápas. Každý z nás by si dal za cieľ ten zápas vyhrať. Ale stoic (osoba praktizujúca stoicizmus), by si dal za cieľ hrať čo najlepšie, so všetkým čo je v jeho silách. Bez ohľadu na výsledok.

Tak, v čom je rozdiel? Už to asi vidíš – ak si dáš za cieľ zápas vyhrať, tak ti v hlave bude stále vŕtať, že je tam šanca, že prehráš. Nezáleží na tom, koľko budeš trénovať, skrátka nikdy nevieš, aký dobrý bude tvoj oponent. Tak pred zápasom a počas zápasu sa budeš znervózňovať, čo ovplyvní tvoj výkon. A keď sa náhodou stane, že prehráš, tak si to budeš vyčítať a bude to bolieť ešte viac.

Na druhej strane, stoic, ktorý si povedal, že bude hrať so všetkých síl, bez ohľadu na výsledok zápasu, bude kľudný. Pretože či prehrá alebo vyhrá, na tom mu nezáleží. Za cieľ si zvolil to, že bude hrať ako najlepšie vie, čo je kompletne v jeho silách, takže to aj spraví.

A toto je jedna z hlavných myšlienok stoicismu – v živote nás obkolesujú veci, ktoré môžme rozdeliť do troch kategórií:

• veci, ktoré nie sú v našej kontrole – to, že zajtra vyjde slnko, zlé počasie, záplavy vo svete, oneskorený let (vlak, bus) – nad týmito vecami nemá žiadny zmysel rozčuľovať sa. Nezmeníme ich, tak na nich zabudnime.
• veci, ktoré môžme kontrolovať do istej miery – napríklad ten tenisový zápas – môžme trénovať ako diví, aby sme zaručili ten najlepší výsledok, ale nemôžme to 100% zaručiť. Alebo krádeže na cestách – môžme spraviť veci, ktoré znížia šance na krádež, ale to, či si nás nejaký zlodej vyhliadne alebo nie, nie je v našej kontrole. Alebo naša kariéra – môžme spraviť všetko v našich silách aby sme dostali povýšenie, ale rozhodnutie nie je v našich rukách. S týmito vecami sa môžme zaoberať, ale mali by sme na to ísť logicky – ako na ten tenisový zápas. Dať si interné ciele (ja zahrám ako najlepšie viem, ja sa vyhnem nebezpečným oblastiam a budem mať ruksak stále na očiach), namiesto externých cieľov (vyhrám zápas, aj keď neviem ako bude hrať oponent, nedám sa okradnúť, aj keď nad tým nemám kontrolu).
• veci, ktoré sú v našej plnej kontrole – napríklad vydať sa na cestu po svete, zvoliť si ciele, ktoré chceme dosiahnuť v živote, vybrať si ľudí, s ktorými trávime čas, vybrať si koľko peňazí minieme na jedlo, alkohol, oblečenie. Tieto veci sú naše rozhodnutia, ktoré ovplyvnia naše šťastie, takže by sme nad nimi mali poriadne porozmýšľať. Napríklad – musím naozaj nakupovať toľko oblečenia, a kvôli tomu makať viac, aby som zarobil viac, aby som mohol mínať viac?

Toto nie je typický článok o cestovaní, ale stoicismus nás môže veľa o živote naučiť a tieto lekcie sa zídu pri cestovaní taktiež.

Poznáš nejaké iné filozofie, ktoré sú užitočné v živote alebo máš názor na túto tému? Podeľ sa s nami o svoje myšlienky v komentároch.