Stopom som v Peru prešiel okolo 670km. 1 nákladiak, 2 kamióny, 1 motorka, 1 osobné auto, ktoré fungovalo, druhé, ktoré som tlačil :). Nie je to veľa v porovnaní s rozmermi Peru, ale sú na to dobré dôvody. Stopovanie v Peru je veľmi ľahké pri pobreží a oveľa ťažšie v Amazonii alebo horách.

Dobre sa stopuje pri pobreží medzi Piura a Nazca alebo aj viac na juh, až do Chile. Dôvodom je Panamericana, diaľnica, ktorá sa ťahá pozdĺž celého pobrežia. Po nej si to fičí veľa kamiónov, ktoré idú na dlhé vzdialenosti a celkom radi ti zastavia.

Z Piura do Chiclayo to bolo jednoduché – vyšiel som si z mesta, asi pol hodinu peši, a došiel na Panamericana Sur, kde bolo plno kamiónov, ktoré idú na juh – Lima alebo aj ďalej. Ešte pre spestrenie, pred Panamericanou ma zobral asi 5km chlapík s veľmi rozleteným osobným autom. A behom 5 minút som vedel prečo – došiel mu benzín a potreboval potlačiť… tak keď ma videl pri ceste, tak si to naplánoval – taký týpek ako ja sa určite pri tlačení zíde 🙂

Z Chiclayo som musel vyjsť peši asi 1 hodinu von z mesta, aby som sa zbavil áut a taxi na krátke vzdialenosti, potom mi stačilo nejakých 15 minút a už som sedel v kamióne. Boli to chlapíci, ktorí prevážajú mango z džungle do Trujillo. Po ceste nás zastavila polícia asi 4 krát, pričom šofér im dal zakaždým papiere a nejakých 3 soles, aby ho pustili rýchlejšie…. Korupcia v plnom prúde, hoci malé sumy.

Vysadili ma pred Trujillo, pričom ma varovali, že je to nebezpečné mesto, že tam človeka zabijú za 100 soles. Tak som dlho nečakal a stopoval som ďalej.

Behom 10 minút mi zastavil veľký kamión, tie, čo vidíte v amerických filmoch. Naskočil som si a išlo sa.

Skoro celé pobrežie Peru je púšť ako toto.

Po ceste sme vyzdvihli ešte ďalších dvoch stopárov, párik z Argentíny a Columbie, ktorí si naskočili dozadu na náves.

Problém ale bol v tom, že šofér už takto išiel 12 hodín a pozeral už len na jedno oko. Nevšimol som si to, až kým nezačal chodiť po celej ceste, z prava do ľava, po krajnici a tak…. Tak som sa rýchlo rozkecal, aby som ho prebral, ale po čase už nebolo o čom a on pomaly zaspával. Tak som mu navrhol, nech si to odparkuje a zdriemne na 10 minút, čo odsúhlasil… našťastie.

Neskôr sme si to zopakovali ešte raz, nakoniec sme našli servisné stredisko (benzínka, sprchy, reštika), kde si dal studenú sprchu a už bolo lepšie 🙂

Vystúpil som v Casma, pretože som mal namierené do hôr – Huaráz. Odtiaľ sa mi podarilo stopnúť jednu motorku asi na 3 km 🙂 a potom osobné auto s rodinkou, ktorá žila asi 30 km mojím smerom, milí ľudia.

Potom ale to už nešlo – behom hodiny som videl 2 autá, z toho 1 collectivo (miestny minibus). Tak som si povedal, že nebudem mrhať časom a naskočil som si do ďalšieho collectivo. Tu sa už klíma a prostredie začalo meniť z púšte na hory.

Toto je pravidlo všade v Peru – akonáhle si trochu mimo hlavných ciest (ktorých je veľmi málo), tak tam nie sú skoro žiadne súkromné autá, len z času na čas nejaký minibus.

Viac som si v Peru už nezastopoval, strávil som veľa času s kamoškou v Lime a potom som sa trochu ponáhľal do Bolívie, aby som stihol ceremóniu 21.12 na jazere Titicaca.

Ak máš veľa času, tak sa stopovať dá, priprav sa na niektorých miestach ale stráviť veľa hodín, alebo prejsť si väčšinu po svojich. Ak čas nemáš, tak miestna preprava – collectivos alebo minibusy, sú skoro všade a nie sú drahé.

Niekedy ma stopovanie vyjde drahšie ako taký miibus, pretože to zaberie oveľa viac času, miniem viac na stravu ako keď si zaplatím minibus a dostanem sa tam, kam chcem rýchlejšie.

Ale nejde o prachy, ide o ten zážitok 🙂