Po niečo vyše týždňa v Boliviánskych horách, okolí jazera Titicaca a mesta La Paz, som si povedal, že je čas na zmenu klímy. A mestečko Rurrenabaque bolo odporučené skoro každým mojim známym, čo tu cestuje. Tak prečo nie. A bol to výlet plný 3 metrových krokodílov, neobvyklej novoročnej párty, a ružových delfínov.

Rurrenabaque je mestečko  17000 ľudí (a asi 17000 motoriek!), 400 km na sever od La Paz. Dostať sa tam môžeš dvoma spôsobmi:

1. Letecky, za 1 hodinu a 53-65 EUR
2. Busom, za 20 – 40 hodín a 9 EUR (čas závisí od toho, aká zlá je cesta, hlavne v období dažďa. Asfalt tu ešte nedošiel…)

Letecky to je príliš jednoduché a rýchle a nudné…. (a drahé..). Tak som sa vybral na autobusovú stanicu v La Paz, kde som naskočil do jedného z čakajúcich (a neskutočne farebne ilustrovaných) autobusov do Rurrenabaque.

Autobusy tu majú neskutočné tvorivé dekorácie… Na jednom som videl spolu Ramba a Bin Ladena!

Cesta medzi La Paz a Rurrenabaque už nie je Cesta Smrti (Death Road, Yungas Road), tá sa teraz už používa len na turistiku (celú cestu, 60 km dole kopcom s neskutočným výhľadom si môžte prejsť na vlastnú päsť na bycikli, motorke a podobne). Autobusy už teraz majú novú cestu, ktorá je bezpečnejšia….. teda, mala by byť.

Počas mojej cesty sa nám pred autobusom zosypala cesta…teda hlina nad cestou. Kým sme čakali, že sa to ukľudní (asi hodinu), tak sa za nami začala zosypávať hlina, na všetky autá, ktoré sa za nami nazbierali! Teeeeda, veľa nechýbalo, a autá, utekajúce od valiacich sa kameňov a hliny skoro zišli do rokliny pod nami….  Bol som von z busu, s foťákom, keď šofér zakričal „Vamos, vamos!“ a autobus sa pustil dole cestou, cez kamene, niektoré väčšie odtlačil nárazníkom, kým sme my naskakovali za jazdy….

Ale nevadí, všetko dopadlo dobre, po tejto dávke adrenalínu, sme za 24 hodín dorazili do Rurrenabaque. Tam som nepoznal nikoho a nič, dátum bol 30.12.2012, tak som si chcel nájsť ubytovanie, kde je viac ľudí, s ktorými by som oslávil nový rok.

Spýtal som sa najprv v miestnych „residencial“, čo je taký veľmi lacný hostel, kde dostanete vlastnú izbu, ale väčšinou nie je veľmi čistá a zdieľané záchody a kúpeľňa takisto. Tieto používam, keď chcem ušetriť a nezáleží mi na dobrej spoločnosti.

Bolo ich tu dosť, všetky za 25 BOB (2.7 EUR), ale nebol v nich nikto, s kým by som sa zakecal. Nakoniec som prešiel celé centrum, ale nenašiel som nič, tak som sa pustil trochu von z mesta (nie veľmi, takých 10 minút peši), a podarilo

Výhľad z terasy El Lobo, skvelé na rannú rozcvičku.

sa mi nájsť El Mirador del Lobo – hostel s bazénom, ktorého majiteľ je Poliak, ktorý ušiel z Poľska počas druhej svetovej, skvelý chlapík. A tu som videl mix ľudí, ktorí sa mi zdali dobrá partia na nový rok, tak som sa tu ubytoval za 50 BOB (5.4 EUR).

Nasledujúci deň (31.12) som sa s mojimi dvoma spolubývajúcimi z Nórska len tak flákal pri bazéne, keď tam nabehla partia asi 15 ľudí, z fľašami rumu, whisky a coly, všetkých nás ponúkli, a ani neviem ako, a zamiešali sme sa do ich partie. Boli to kluci a holky zo Santa Cruz, viac na juh Bolívie, ktorí sem prišli osláviť nový rok. Celá scéna mi pripomenula Beverly Hills, alebo takú scénu z filmov, kde bohaté deti fajčia cigy a popíjajú celý deň v bazéne. Toto sme robili my až do nejakej 8 večer, keď nás pozvali na uzavretú akciu v jednom hoteli – 300 BOB (32 EUR) a otvorený bar. Tam sme oslávili nový rok, bolo to nezvyčajné – asi 200 ľudí z Bolívie a 3 európania 🙂

Ahoj, ja som Capibara!

Po novom roku som sa vydal na 3 dňovú túru do „pampas“, čo je nízka džungľa, s množstvom vody a riek asi 100 km od Rurrenabaque. Rurrenabaque je takým hlavným mestom pre turistov, ktorí si chcú pozrieť džungľu Bolívie. Na výber sú túry pampas, ktoré majú množstvo zvierat, alebo džungľa, kde uvidíte obrovské stromy a hlbokú džungľu.

Za 900 BOB (100 EUR) dostaneš 3 dni v pampas, skvelé jedlo a plno zážitkov. Už hneď na začiatku, asi po prvých 5 minútach v člne (jediný spôsob ako spoznať pampas), sme videli nášho prvého krokodíla – mal asi 2 metre. Nečakal som takú veľkosť, v Peru som na podobnom výlete videl asi takých metrových. Potom prišiel ďalší a ďalší, bolo ich tam plno! Ale kľudne, oni na ľudí neútočia…hovorí náš sprievodca. „Ale začať niekedy môžu…“ dodal…

Nasledujúce dni sme strávili v lodi na rieke pozorovaním zvierat, plávaním s ružovými riečnymi delfínmi (v tej istej rieke, kde sú tie krokodíly….). Nakoniec sa celá skupina vybrala chytať pyrane, ja som toto ale preskočil. A kvôli mne ich všetky pustili späť do vody (lebo niekedy ich chytia a sú na obed), takže dobrý výsledok :).

Vydali sme sa aj hľadať anakondy v blízkych bažinách, to bolo niečo iné – povyše kolien v bahne, nohy sa zabárali hlboko, a navyše v týchto bažinách žijú anakondy, takže každý krok bol veľmi opatrný….

Ak sa sem niekedy vydáš, tak si MUSÍŠ zobrať poriadny klobúk, čiapku, bejsbolku alebo niečo, čo ti zakryje tvár a krk, pretože slnko je tu najsilnejšie čo poznám z celého sveta. A ako druhú vec na prežitie potrebuješ dobrý krém alebo sprej proti komárom. Je ich tu na tisíce a každú minútu ťa ich žerie asi 10, aj cez triko a nohavice.

Po návrate do Rurrenabaque sme si z celou skupinou z pampas neskôr zašli na pizzu a pivo v bare Moskkito – ktorý tvrdí, že je prvý poriadny bar v Rurrenabaque. Je to trochu drahšie, ale pre zmenu tam hrajú dobrý mix rock hudby, pretože niekedy človek už má latino-americkej hudby už dosť….

Ráno som si ešte dal rýchle raňajky za 0.30 EUR – čerstvé kokosové mlieko a ovocný šalát, a išlo sa späť do La Paz.

Rurrenabaque môžem len odporučiť – skvelé počasie, príjemná atmosféra (hlavne von z centra, kde je trochu priveľa moto-taxíkov), skvelé túry a človek tu má všetko čo potrebuje – bary, reštiky, ľudí z Bolívie alebo cestovateľov, internet a skvelé ubytovanie.