Je 19:00, som na vrcholci kopca uprostred džungle v Peru, asi 5km alebo 3 hodiny peši od mesta Tarapoto. Už sa zotmelo, je vidieť len obrysy stromov a podstriešku, pod ktorým obrysy dvoch postáv osvetlených ohňom, varia niečo vo veľkom hrnci. Z každej strany počujem iný zvuk džungle, veľké cykády, žaby, nočné vtáky, vietor a šum lístia, ktoré vytvárajú veľmi zvláštnu atmosféru.

Sedím na starom matraci v drevenej kuči bez múrov, len zo strechou. Mám so zebou deku, vodu a plastové vedro na zvracanie. Oproti mne sedí Ashley, angličan, ktorý tu už žije 3 roky a prechádza cez telesné a duševné očisty každého typu, rozširuje si obzor v živote a svoju spirituálnu stránku.

kratko pred zaciatkom ceremonie

Čo tu hľadám ja? V prvom rade si chcem prehĺbiť svoje spojenie z prírodou, ktorá spolu so zvieratami pre mňa znamená viac, ako ľudia. Takisto sa posledný čas zaujímam viac o spirituálne veci, čo viac sa skrýva v našich mysliach, dušiach a srdciach keď prejdeme cez hrubú kôru starostí, zvykov a dogmy bežného života. A takisto tu chcem vyskúšať niečo, o čom som počul veľakrát na svojich cestách cez Južnú Ameriku, niečo nezvyčajné a skryté v dávnej kultúre civilizácií, ktoré tu žili po tisícky rokov.

Šaman dokončil prípravu nápoja, ktorý o chvíľu budeme piť. Ale najprv mi vysvetlí, čo všetko sa môže stať, veci príjemné, veci nepríjemné, zvracanie, hnačka, halucinácie, otvoria sa mi nové dvere do neznáma a podobne. On mi nevie povedať, čo tento nápoj vynesie na povrch, pretože nevidí do mojej duše, nevie čo sa tam skrýva.

Ja som ale pokojný. Vlastne, pokojnejší som nebol už si ani nepamätám. Posledné dva týždne som strávil v tejto džungli, obkolesený zvieratami a krásnou prírodou, tichom a mierom. Moja myseľ a duša je čistá a pripravená na všetko, čo za chvíľu príde.

Ceremónia začína piesňou v jazyku Quechua, ktorým hovorili staré civilizácie a dnešné miestne klany v džungli a šamani, pokračuje sa požehnaním nápoja a miesta, kde ceremónia prebieha.

Potom šaman naleje trochu tejto tekutiny do malého čalíška z nejakého orecha. Nápoj je tmavo hnedý, mám ho vypiť na ex. Chutí ako blato, po prehltnutí trochu ako orechy. Ashley vypije svoju porciu a šaman sa napije tiež. Všetci sa vrátime na svoje miesta, asi 2 metre od seba, keď šaman začne spievať viac, pripáli si “mapacho”, čo je niečo ako miestna Čarda (cigareta bez filtra), ktoré sa predávajú na trhu 100ks za nejaké 1 EURo, v plastovom sáčku. Tento tabak je pre nich symbolom očisty, šaman vdýchne veľké množstvo a nahlas ho vyfúkne niekoľkokrát. Potom sa priblíži ku mne a spýta sa ma, či chcem byť očistené, na čo ticho prikývnem. Cítim sa zvláštne, ale nič silné sa ešte nedeje, len celá atmosféra ma dala do takého menšieho tranzu, kde nechcem vydať žiaden hlasný zvuk, alebo rozprávať. Šaman výfúkne dym na moju hlavu niekoľkokrát, a odriekne niekoľko fráz, ktoré vyzývajú ich bohov prírody, aby ma očistili.

Potom všetci stíchneme, usadíme sa na svoje miesta a ticho čakáme, započúvame sa do zvukov prírody. Asi po pol hodine sa ma šaman spýta ako sa cítim – “Bueno”, odpoviem a spýta sa ma, či chcem ešte jeden pohár nápoja. Keďže sa cítim dobre, prikývnem, všetci sa napijeme ešte raz a stíchneme znovu asi na hodinu.

Čas pomaly stráca zmysel, prestávam vnímať že tu sedíme už dlho, zavriem oči a začínam vidieť rôzne geometrické tvary, všetkých možných farieb, každý zvuk okolo mňa je silnejší, akoby som ho vydával ja, čas sa spomalil ale moja myseľ sa otvorila a zrýchlila, hlavou mi prechádza neskutočné množstvo myšleniek.

Zakaždým, keď otvorím oči, svet vyzerá ináč, svetlá sú blízko, ale zároveň daleko, moje pohyby sú akoby spomalené a celé prostredie zahalil pocit mieru a pohody.

Ashley začal spievať tiež, podobné piesne ako šaman, niekoľko ich už pozná, pretože spolu žijú už dlhšie. Jeho spev ale už zneje ináč, každá hláska je pomalá a sústredím sa na ňu, v tom istom čase sa ale sústredím na tisíc iných vecí.

Šaman sa potichu zdvihne a šepotom nám povie, že keďže sa obaja cítime dobre, tak nás nechá osamote. Z Ashleym si pripálime mapachos, ktoré sú bežne veľmi silné, ale teraz chutia nezvyčajne – pomaly šlukujem dym, vychutnávam si každý pohyb, dym okolo mňa akoby nechcel odísť, som objatý dymom z našich cigariet. Každý nádych a výdych sa zdá akoby trval minúty, akoby moje pľúca boli obrovské. Zakaždým keď sa nadýchnem, cítim akoby som dýchal z prírodou okolo mňa, dýcham so stromami, dýcham pre nich.

Pozriem sa na svoju ruku a tá sa mi zdá obrovská, akoby nebola moja, je blízko, ale zároveň ďaleko. Ľahnem si na chrbát a zavriem oči, vidím oveľa viac tvarov a farieb, tunely, hady vytvorené z iných tvarov, tisícky očí, ktoré sa na mňa pozerajú, kým ja letím medzi nimi. Zdá sa mi, že sa rozprávam z Ashleym, a mám oči otvorené, ale potom si uvedomím, že mám oči zatvorené a z Ashleym vediem vnútorný monológ. Alebo nie? Strácam pojem o tom, kedy mám oči zatvorené a otvorené, kedy rozprávam nahlas a kedy vo vnútri. Realita sa mieša zo snom, ale najlepšie na tom je, že moje zmysly sú ostrejšie, ako predtým, som si vedomý všetkého čo sa deje.

Z času na čas ma zahalí pocit neskutočného šťastia, úľavy, kedy sa nemôžem prestať tešiť a smiať. Potom nasleduje vážny pocit, akoby mi niečo alebo niekto chcel dať najavo, že každý moment šťastia je nasledovaný momentom smútku alebo strachu.

Nemám šajnu, koľko času prešlo odkedy šaman odišiel, zdá sa mi, že už prešli hodiny, ale zároveň mám pocit, že čas sa zastavil. Všetko čo počujem, vidím a cítim sa deje teraz, neexistuje minulosť alebo budúcnosť, len my, príroda okolo nás, hviezdy na oblohe, ktoré sú jasnejšie ako kedykoľvek predtým a je ich stokrát viac, a zvláštny pocit ako by sme sa vznášali.

Všetko okolo nás je spomalené, rozprávame sa o živote, o láske, o prírode, o sexe, ale všetky slová sú pomalé, vzduch je ako voda a my v ňom plávame. Naše debaty sú hlboké, všetko dáva zmysel, sme otvorení o svojich plánoch, obavách a šťastí. Ashley začne hrať na svojej píšťale, potom ústnej harmonike a sú to tie najkrajšie melódie, aké som počul.

Zakaždým keď si pokecáme a dáme ďalší mapacho, si na chvíľu ľahnem a ponorím spať do seba. Tie tvary, ktoré vidím sú neskutočné, geometrické kreácie, neviem odkiaľ prišli.

Pri každej debate sme obaja veľmi vďační za tento moment, ďakujeme jeden druhému za to, že tento moment zdieľame spolu a takisto sa smejeme tomu, že aký je svet nevyspytateľný – dvaja týpkovia, ktorí sa pred niekoľkými hodinami nepoznali, sa rozumejú tak dobre a riešia všetky možné otázky života a problémy ľudstva.

Neviem koľko času prešlo, ale po niekoľkých debatách a návratoch do ležania a vnímania nového sveta, ktorý sa okolo nás otvoril, pomaly zaspíme.

Zaspávam z pocitom šťastia, všetko dáva zmysel, nič ma netrápi a cítim sa ako jedno telo a duša z prírodou okolo mňa.

Toto bola mojá prvá Ayahuasca ceremónia.

Každý, kto cestuje v Južnej Amerike sa nejak dopočuje o ayahuasca. Či už od iných cestovateľov, ktorí to skúsili, alebo od ľudí, ktorí sem cestujú len kôli tomu, alebo od miestnych, pre ktorých to je časť ich života.
O čom to teda je? Ayahuasca je názov pre nápoj, ktorý pripravia miestni šamani, a ľudia ho používajú na vyčistenie tela, duše, objasnenia vážnej otázky, spojenia sa z prírodou, videnia budúcnosti a mnoho ďalších vecí.

Pre miestnych je to posvätný nápoj, sprevádzaný ceremóniou, ktorú môže zahájiť len skúsený šaman. Pre niektorých cestovateľov to znamená to isté, náhľad do tribálnej kultúry Južnej Ameriky, pre niektorých to je o vyskúšaní niečoho nezvyčajného, pre niekoho to je skvelý trip, ktorý tu je legálny.
Ayahuasca je nápoj pripravený varením špecifického typu liany, ktorá tu bežne rastie, spolu s listami inej rastliny, ktorej je tu dosť taktiež. Výsledkom je halucinogénny nápoj, ktorý funguje len pri presnej kombinácii týchto dvoch rastlín.

Liana a list na prípravu Ayahuasca, čo znamená po Quechua „Liana duše“ alebo „Liana mŕtvych“

Pre niekoho to je len halucinogenny nápoj, ale pre väčšinu ľudí to je viac – tisícky rokov stará ceremónia, nahliadnutie do sveta šamanov a dávnych zvykov a otvorenia dverí do neznámych svetov, nahliadnutia do vnútra svojej duše.

Pre mňa to bolo takisto viac ako len halucinogénny nápoj. Po ceremónii, na druhý deň a nasledujúce dni som sa cítil oveľa kľudnejší zo všetkým čo mi prišlo do cesty, mal som jasnejší pohľad na to, čo chcem v živote spraviť a kam chcem ísť. A cítil som sa bližšie k prírode a zvieratám.

Keďže to bolo pre mňa prvýkrát, šaman mi namiešal slabší nápoj, ako pre seba a Ashleyho. Takisto sa hovorí, že prvýkrát je výsledok slabší.

Som veľmi spokojný, že som si našiel skvelé miesto (lepšie ako

Toto bol moj vyhlad z miesta, kde ceremonia prebehla

uprostred džungle, s hviezdami na oblohe sa už nájsť nedá), šamana, ktorému sa dá veriť (existuje veľa šarlatánov, ktorí robia všelijaké hokus pokus ceremónie pre turistov) a takisto som mohol všetko zdieľať z Ashleym, ktorý je týpek presne na mojej vlnovej hladine.

A najlepšie na tom je to, že som do tejto džungle neprišiel z tým, že chcem vyskúšať ayahuasca, vôbec som ju tu nehľadal, ona si ma našla sama, prihodilo sa to len tak náhodou.

Takisto sa neplaším do ďalšej ceremónie. Ona si ma nájde zasa, príležitosť sa naskytne sama a tie, ktoré nehľadáme sú tie najlepšie.