Toto bude len take zamyslenie sa, ci postazovanie sa nad zbytocnym komplikovanim si zivota. Nic ohladom cestovania ci zarabania, mozes prestat citat :). Mam rad jednoduche a efektivne systemy, logicke vyuzitie prostriedkov a optimalizaciu = vyradovanie mozno peknych, ale nepotrebnych veci za ucelom zefektivnenia nejakeho procesu ci nasho zivota. Jedno taketo hutanie ma zaviedlo k nasej rodnej slovencine. Uz dlhe roky sa zamyslam nad jej komplikovanostou – teda nie aby som nad tym travil vikendy… len ma to z casu na cas napadne a poviem si – „na co?“. Tak som sa rozhodol si svoje mozgove pochody vyliat tu a uvidim aka bude odozva :). Preco si myslim, ze slovencina je zbytocne komplikovana a ze by uplne stacila jej verzia bez diakritiky? Precitaj si moje odovodnenia a daj mi vediet, co ty na to.
V prvom rade sa zamyslim nad tym, co nam diakritika sposobuje – co nam dava:
- zbytocne zatazenie ziakov v skolach – namiesto toho, aby sa maly Peto alebo Lucka ucili zivotu uzitocne veci, doma drvia makcene a dlzne. Ich energia je limitovana, vycerpaju ju zbytocne na nieco, co ich zivot nijako neobohati, neposunie ich to dalej, neurobi ich to uspesnejsimi.
- komplikovanejsie IT riesenia – kazdy webdizajner, programator alebo copywriter mi da za pravdu – pocitace nevedia precitat nase specialne znaky, preto niekedy nefunguju odkazy (URL) suborov, nemozme pouzivat tisice krasnych fontov z webu, komplikuje to instalaciu softveru a zariadeni. Slovencina je pre pocitace skratka jalova – svetove softvery ju nemaju radi a namiesto beznych, celosvetovo pouzivanych znakov za cislami 1-8 na klavesnici tam mame nase pismenka s diakritikou. A kde su tie ostatne znaky? Musis to hladat hore dole alebo dokonca poznat klavesove skratky.
- tazsie pisanie – ci pises na PC alebo rukou, davanie roznych fajociek a znakov nad pismenka ta spomaluje. Na PC je naozaj na nervy stale prepinat klavesnicu medzi EN a SK a hladat kde je ten ci onen znak.
- komplikuje to zivot cudzincov u nas – verim, ze komplikovanost slovenciny odpudi vela cudzincov od jej ucenia. Takto by sa z nich stali efektivnejsi clenovia spolocnosti na slovensku, menej obmedzeni jazykovou barierou. Slovencina je uz aj tak dost komplikovana svojimi 7 padmi a rodmi (v porovnani s najpouzivanejsim a jednym z najlahsich jazykom sveta – anglictinou), diakritika podla mna fakt nesplna ziadny poriadny ucel, ktory prevazi jej komplikovanost vs uzitocnost. Zatvara brany cezpolnym.
- dava nam farebnejsiu rec – sirsia skala zvukov a pismen nam dava viacej moznosti ako nieco povedat, co je dobre k comu? Lepsi svet to nespravi. Je to pekne, ale zbytocne.
- je to nasa rec – ucta k narodnemu jazyku alebo narodne povedomie – ok, no ak potrebujeme byt znami tym, ze mame zbytocne komplikovanu rec bez ziadneho dalsieho dovodu, tak dakujem, neprosim. To, ze tym rozpravali nasi predkovia neznamena, ze to je ten najlepsi format a ze v nom mame pokracovat. Nasi predkovia robili vela veci, od ktorych dnesna spolocnost upustila, pretoze uz nie su videne ako spravne alebo akceptovatelne. Mozeme si ich uctit aj lepsie, ako hovorenim ich recou – co je vlastne tiez loz, pretoze dnesna slovencina uz nie je ta ista ako slovencina nasich predkov. Vyvija sa s dobou, len akosi nie tym spravnym smerom. Ak uz naozaj chceme uctit nasich predkov, mali by sme rozpravat praslovancinou.
- komplikuje to procesy – zverejnovanie knih, webstranok a inych publikacii si vyzaduje viac oprav a kontroly. Tento clanok som napisal jednym tahom a mam ovela mensie obavy, ze tu bude nejaka gramaticka chyba – co urychli jeho zverejnenie a odlahci moju mysel. Sustredim sa na kontext a pointu, nie na formu jej podania. Co je lepsie – dobre no jednoducho napisany text, ktory sa lahko cita a preto oslovi vela ludi alebo komplikovane napisany text plny slovnych hier a diakritiky, ktory sa tazko cita?
- je to uz takto zabehnute, ak prestaneme pisat bez diakritiky, prestaneme aj rozpravat bez nej? – zasa pouzijem anglictinu ako priklad – asi vsetko pisu inac, ako vyslovuju, no aj tak je to svetovy jazyk. Samozrejme, ze sa rozsiril hlavne nasilim, no dnes sa siri hlavne svojou univerzalnostou a jednoduchostou. Deti v nasich skolach sa vedia naucit ze slovo poziarnik sa cita „požiarnik“, no nemusia to takto pisat, takisto ako sa deti v anglicky hovoriacich krajinach vedia naucit ze „fireman“ sa cita „ˈfʌɪəmən“ („fajrmen“).
Ak vies o nejakych dalsich efektoch – ci uz pozitivnych alebo negativnych, sem s nimi, komentare su dole.
Vyssie som vlastne popisal vyhody slovenciny bez diakritiky – v skratke, ulahci to zivot, mozno na ukor potreby vysvetlit nejake to slovo tu a tam – ak niekto povie kocka, tak to moze znamenat dve veci – pekna zena alebo geometricky utvar, no to sa da lahko pochopit z kontextu vety. Aha, anglictina ma taketo slova a funguje to – napriklad slovo „bow“ ma asi 6 vyznamov [napr. zbran, poklonit sa, okrasne zaviazana masla, predna cast lode…] a je to aj podstatne meno, ale aj sloveso. Trapi ich to? Nie. Anglictina je vlastne cela zlozena zo slov, ktore maju vela vyznamov a ludia ich chapu podla kontextu.
Vyhody slovenciny bez diakritiky podla mna silno prevazia nevyhody jej straty.
Aj tak uz pouzivame slovencinu bez diakritiky – socialne siete, smsky, emaily. Trpi tym niekto? Nie. Vieme sa vyjadrit a pochopit? Ano. Takze tento koncept je otestovany a funguje.
Samozrejme, je zbytocne argumentovat tym, ako by vyzerali weby a profesionalne dokumenty bez diakritiky. Ak by sa uviedol novy standard bez diakritiky, tak by to mal kazdy – biznisy, urady, noviny, takze porovnavanie je bezucelne.
Okrem praktickych argumentov, zamyslime sa trochu filozofickejsie – kazdy clovek chce jednoduchy zivot. Usilujeme sa o eliminovanie problemov a sprijemnenie nasich zivotov. Ak ale nevieme zjednodusit prvky tychto zivotov, ktore nie su kriticke (forma pisania), ako mozme dufat, ze zjednodusime ine, komplexne oblasti? Ak sa drzime nejakeho zvyku a odovodnujeme ho historiou a hrdostou, na ukor zdraveho rozumu a praktickosti ci jednoduchosti, tak to iste budeme robit aj pri tazsich problemoch zivota.
Nech sa nad tym zamyslim akokolvek, nenachadzam dostatok nevyhod odstranenia diakritiky zo slovenciny. Vyhod vidim viac, a su vacsie. Nevyhody su zanedbatelne a casom napravitelne – laicky, sila zvyku. Preto pisem tento clanok – konfirmacne skreslenie zaisti, ze viem na stol polozit viac vyhod ako nevyhod, tak dufam, ze mi date nejake dobre protinazory :).
No pozrime sa, precitali ste si cely clanok, bez diakritiky a ziadnej ujmy na pozitku z neho…
Finančná sloboda je potrebná pre realizáciu ďalších slobôd
Investujem a testujem rôzne spôsoby už vyše 8 rokov. ETF a indexové fondy sú jedným z najlepších spôsobov, ako dlhodobo budovať majetok a finančnú slobodu. A Finax.eu je konečne dobrá platforma pre Slovákov pre realizáciu tejto formy investovania - veľmi jednoducho. Viac o tom v článku o mojich investičných skúsenostiach a odporúčaniach.
Cestovné poistenie od cestovateľov pre cestovateľov
Odchádzaš cestovať? Nezabudni sa poistiť. Posledné roky cestujem s poistením od SafetyWing a môžem ho len odporučiť. Vyklikáš si ho za pár minút, neriešia sprostosti a vedia čo potrebujú cestovatelia ako my. Prečítaj si viac o cestovnom poistení pri dlhodobom cestovaní tu.
No, z časti súhlasím, z časti nie, hlavne s Petrovym komentárom.. Jazyk to nie len jazyk, jazyk, to je aj kultúra. Každý jazyk má niečo pekné, zaujímavé a myslím, že ten náš obvzlášť, bez ohľadu na komplikovanosť. Jasné, že by bolo jednoduchšie keby celý svet hovoril jedným jazykom, ale na to podľa mňa úplne stačí tých niekoľko svetových jazykov, ktoré časom, našťastie, ovláda stále viac a viac ľudí a kto chce, naučí sa. Ja rada a veľa cestujem a som rada, a nesmierne vďačná, že s angličtinou a španielčinou sa dá dohovoriť na množstve miest, čo cestovanie značne uľahčuje. Ale aby sme rušili jazyky? Čo ja viem, tento názor mi príde veľmi subjektívny a veľa jazyko – loverov by sa isto tiež chytalo za vlasy. Ja na cestovaní milujem práve to spoznávanie kultúr a k tomu patria aj jazyky. Nie je nič milšie, zábavnejšie a lepšie ako keď ma noví známi naučia čo – to z ich rodného jazyka a ja zase ich niečo z toho nášho. Tak isto milujem stretnúť na cestách niekoho z domu a pokecať po našom, alebo vrátiť sa domov a hovoriť po našom. Zabudnúť na jazyk by znamenalo potláčať kultúru toho ktorého národa a tým je práve svet krásny – že je rozmanitý a obývajú ho ľudia rôznych kultúr! O čom by to bolo, keby všade kam prídeš hovorili jednou rečou ktorej rozumieš? Čo by si sa naučil? Čo by si zažil? Kde je v tom dobrodružstvo… proste that´s the spirit podľa mňa, aj keď sa niekedy musíš dohovárať rukami – nohami. Veľmi veľa ľudí nám povedalo, že slovenčina znie krásne pre nich, keď sme sa v zahraničí bavili dvaja Slováci. Bolo by hriech ju rušiť, tak ako aj ktorýkoľvek iný jazyk. Čo sa diakritiky týka, áno, aj nie.. Má to praktickú stránku veci, uznávam. Ale ja rada píšem. Rukou. Na papier. A všetky dĺžne a mäkčene si patrične vychutnávam 😉
Toť len môj skromný názor 😀 Inak super stránka, super blog, ďakujem za inšipráciu, nech sa Ti darí 🙂
Miška
Ahoj Miska,
vdaka za dobry komentar! Trochu si odbocila od temy clanku – tento clanok nie je o zruseni cudzich jazykov. Je o zjednoduseni slovenciny ;).
Ale odpoviem na niektore body aj tak:
Neviem ci jazyk = kultura. Kultura sa da zdielat tym alebo onym jazykom. Co by som sa naucil z danej kultury ak by vsetci hovorili tou istou recou? To iste, len v tej istej reci :). Ano nejake tie drobnosti by vypadli, ale zasa nic kriticke.
Ale suhlasim s tym dobrodruzstvom – rad sa ucim cudzie jazyky a kecam s miestnymi v ich jazyku.
Dakujem za nakuknutie a pochvalu! Nech sa dari aj tebe 🙂
Ja viem, ako som písala, o tom rušení a vlastne aj ďalej som sa vyjadrovala tuto k Petrovmu komentáru nižšie, ktorý by zrušil (nie len) celú slovenčinu (nebyť toho tak ani nič nekomentujem asi), ale som ten svoj komentár zle ´´umiestnila´´ 😉
No, naučil by si sa to isté ale čo ja viem, podľa mňa by to celé značne stratilo čaro a veru nejaké milé maličkosti by úplne zanikli. Nie na darmo sa hovorí, že koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom 😉
Maj sa pekne 🙂
No jednak uznavam ze mas pravdu, ze je s diakritikou dost vela komplikacii a naozaj ma to otravuje… na druhu stranu si myslim, ze miesto odstranovania diakritiky by som radsej odstranil celu slovencinu. Netreba ju, sposobuje komplikacie a v globalnom svete je rozumnejsie pouzivat jeden univerzalny jazyk.
Nie som daky patriot, co si mysli, ze musi uctievat rodny jazyk…
Podobne to uz vidat aj vo viacerych krajinach – Kazachstan, Kirgizstan, Filipiny, … kde sa postupne vytraca povodny jazyk a miesto neho ludia pouzivaju Rustinu resp. Anglictinu.
Zial su ludia, ktori su tak zatazeni na svoj rodny jazyk, ze odmietaju rozpravat inak ako svojim narecim a potom sa mimo svojej dediny sotva dohovoria. Je to tak hoc aj v Rakusku.
Keby sa dohodlo, ze cely svet bude pouzivat jeden jazyk, tka by som to jednoznacne podporil. A je mi jedno, ci to bude esperanto, anglicitna, mandarinska cinstina, alebo hoci madarcina. 🙂
kolko energie by sme ako ludstvo mohli vyuzit na uzitocnejsie veci, ako ucenie sa mnozstva cudzich jazykov a kolko penazi by mohlo byt pouzitych inak, ako na tlmocnikov, prekladatelov a inych mezmyslov, ktore vlastne ludstvo nikam neposuvaju.
A to je len zaciatok. Potom by bolo este treba odstranit hranice, zjednotit pravne systemy a mnoho dalsich veci… ale to uz je super tuti utopia. 😀
http://hogy.sk
Nazdar Hogy,
mas pravdu, integracia a globalizacia si vyzaduje jeden svetovy jazyk, s tym suhlasim, aj s tym patriotizmom sme na jednej strane. Vies ci v spominanych krajinach to je prirodzeny vyvoj (mladi hovoria anglicky, tak sa to meni samo) alebo vedome rozhodnutie uradov?
No, v spomenutych krajinach je anglicitna / rustina uz aj uradnym jazykom, takze v podstate je tam asi iste rozhodnutie uradov, resp dedicstvo po sovietskom zvaze, ked rustina bola primarnym komunikacnym jazykom. A nech som prisiel kdekolvek, tak v radii a televizii sa hovorilo len rusky.
Mnohi kazasi mi vraveli, ze rodicia uz svoje deti ani kazastinu neucia, ale rovno rustinu a skoly anglictinu, lebo tu budu v zivote viac potrebovat. Iste sa najdu oblasti, kde je to inak…