Slovensko – prečo je u nás dobre 8


Poznáš niekoho, kto nadáva na Slovensko? Kto je tu nespokojný, nepáčia sa mu ľudské vzťahy a situácia? Určite áno. Skôr by som sa mal spýtať, či poznáš niekoho, kto na Slovensko nenadáva. Týchto možno spočítaš na jednej ruke. Tiež som o Slovensku nehovoril s nadšením – za 20 rokov života sa na mňa nalepil známy skepticizmus a negativizmus ohľadom ako sa veci majú u nás. Za posledné 4 roky, po 31 krajinách a vyše 1000 dňoch na cestách zo mňa ale rýchlo opadol. Poviem ti, prečo je Slovensko vlastne veľmi dobrá krajina, v ktorej môžeš dosiahnuť veľmi dobrú úroveň života. Prečo sa sem rád vraciam medzi cestami a prečo ho čoraz viac vnímam ako základňu.

Prečo ľudia nadávajú na Slovensko?

DSC08398Stretávam sa s tým často, aj v blízkych kruhoch, aj u ľudí, ktorých stretám náhodne. Na Slovensku je zlé to, či ono, lepšie by sa žilo tam a tam, u nás je to na hlavu postavené. Áno, veľa vecí je na hlavu postavených, ale je potrebné sa zamyslieť, či je to „Kocúrkovo“ naozaj unikátne len pre Slovensko. Dôvodov, prečo ľudia nadávajú môže byť veľa, ale ich zárodok najčastejšie vzniká v nespochybniteľnej ľudskej črte – tendencii zvyknúť si na všetko dobré a považovať to neskôr za nedostatočné. Tráva je stále zelenšia na opačnej strane. Vidíme to vo vláde (ľudia si zvolia niekoho, pretože terajší vodca je veľmi zlý, no po niekoľkých rokoch už je aj ten novozvolený rovnako zlý… a dookola), v cenovej, či mzdovej politike (ľudia dnes majú oveľa vyšší štandard života a vyššie platy – o koľko viac áut má každá rodina ako 20 rokov dozadu? O koľko viac televízorov majú, aké telefóny, internet, oblečenie, prístup k rôznorodej strave v supermarketoch? No dnes sa sťažujú na neférové platy a vysoké ceny tak ako včera, tak aj pred 15 rokmi.). V skratke to je ľudská nespokojnosť – aj keby dnes každému zdvihli plat o 50%, ver mi, že o niekoľko rokov by ľudia zasa nadávali, pretože si nemôžu dovoliť 3D televízor, len obyčajný s dvojmetrovou uhlopriečkou alebo iný luxus, na ktorý by si zvykli. A samozrejme, je ľahšie sa sťažovať na externé veci a naše okolie, ako vnútorne zapracovať na sebe a hľadať šťastie v tom, čo máme. Zdravá nespokojnosť je dobrá – núti nás zlepšovať seba a svoje okolie. Ale nezdravá nespokojnosť, či lenivá nespokojnosť nás akurát tak núti sťažovať sa bez hľadania riešení a stagnovať.

Keď už hovoríme o všeobecnej ľudskej nespokojnosti, tá sa podľa výskumu Univerzity v Chicagu veľmi nemení (strana 7). V období 42 rokov sa štatistiky len zriedka pohli preč od priemeru, v oblasti nespokojnosti alebo v oblasti spokojnosti. Laicky povedané, za 42 rokov sa ľudia sťažujú zhruba na rovnakej úrovni. Nemusí to byť úplne tak isto na Slovensku, ale pomôže to s potvrdením teórie, že ľudia sa sťažujú (či sú šťastní / nešťastní) zhruba rovnako, aj keď sa pozrieme na dlhé obdobia, desaťročia od seba.

Ďalším častým dôvodom sťažovania sa, je nevedomosť alternatív. Ak neviem, ako to chodí vo svete, aký je život a podmienky tam, tak si predstavujem, že je lepší, ako u nás. Alebo to čo DSC04245viem, je skreslené filmami a televíznymi shows, ktoré ti nepodávajú objektívny pohľad. A na základe tejto „analýzy“ si vytvorím mienku, že u nás je život na prd. Väčšina ľudí, ktorí nadávajú na život na Slovensku si neskúsili život v iných krajinách sveta. Nemajú dostatočne široký obzor, aby to objektívne porovnali. Zvykli si na splachovací záchod (ktorý zvládne aj toaletný papier), teplú a pitnú vodu z vodovodu, pohodlné centrálne vykurovanie, časté, pohodlné a pravidelné autobusy a vlaky, internet, obchodné centrá, supermarkety a všade kam sa pohnú, to už berú ako samozrejmosť, nie ako luxus. Ak aj cestujú, tak skôr „dovolenkovo“ – na krátku dobu, do turistických oblastí, kde im naservírujú len to najkrajšie z krajiny, na ich štandard (nie na štandard krajiny, kde sú) – žiadne diery v zemi a vytieranie si zadku ľavou rukou, preplnené rikše, spoľahlivá doprava či informácie o nej. No nevidia bežný život, ako ľudia chodia do práce, nepoužívajú MHD, nerobia bežné nákupy jedla, ako doma. Sú na dovolenke, kde si to buď zaplatia dopredu (takže ani nevidia ozajstné ceny produktov a služieb) alebo majú na dovolenku rozpočet, ktorý už dopredu označili ako za postrádateľný. Takže jeho míňanie nevnímajú tak, ako míňanie na bežné nákupy doma. Tu patrí aj porovnávanie sa stále len s menšinou lepších, nie s priemerom. Teda nepozeráme na to, ako sa má priemerne celý svet a ako sa máme my, ale ako sa má malé percento najrozvinutejších krajín a chceme byť na ich úrovni. Pozeráme na ich luxus, nie na to, koľko zaň platia a hlavne, či sú naozaj potrebné alebo je to už hýrivosť. (odpoveď: je to hýrivosť 🙂 ). Taktiež nepozeráme na aktuálne štatistiky, ktoré ukazujú, že sa životná úroveň stále zlepšuje, ale na naše názory, založené na našich zvýšených očakávaniach a štandardoch.

Na tento dôvod sťažovania sa na Slovensko naväzuje aj mylné chápanie, či priraďovanie zlých ľudských čŕt. Zväčša ľudia, ktorí nadávajú na neférové alebo zlé správanie sa Slovákov, si nie sú vedomí faktu, že toto správanie nekorení v národnosti. Zamieňajú si všeobecné negatívne črty ľudskej povahy s rýdzo slovenskými črtami. No ľudská povaha má svoje chyby bez ohľadu na národnosť. Je ľahko skorumpovateľná, závistlivá alebo neférovo súťaživá bez ohľadu na národnosť. Na cestách sa s týmito vlastnosťami stretávam všade – napr. v Indii, v Južnej Amerike, alebo v Grécku. Ohováranie alebo závisť úspechu jedného jedinca jeho okolím sa nedeje len na Slovensku, ale všade vo svete. Rozdiely sú skôr geografické – malá dedina vs. mestečko vs. veľkomesto, nie národnostné.

Ak sa zamyslíme nad národnosťou v dnešnom otvorenom svete, už nehrá takú rolu. Som individuálny jedinec, ktorý má vlastné názory, ktoré mi nediktuje príslušnosť k žiadnemu národu, náboženstvu či inému vyznaniu. To, že som Slovák je vlastne len náhoda, že som sa narodil v tejto geografickej časti zeme, ohraničenej nejakou politickou čiarou. No ďalej ma Slovensko nijako nedefinuje. Nemôžem sa hrdo biť do hrude ako Slovák, pretože to, na čo sú dnešní Slováci hrdí, neboli ich činy, ale hrdinstvá ľudí dávno v minulosti, s ktorými nemajú žiadne spojenie. (teda okrem narodenia sa v tej istej oblasti). Možno majú Slováci zvyky a kultúru (hudbu, fulklór) typické pre túto časť zeme. No keď hľadíme na dôvody, kvôli ktorým sa ľudia sťažujú, tak ich hľadajme skôr v ľudskej mentalite a psychológii všeobecne, nie v národnosti. Slovenské mozgy a mentalita sa vyvíjajú rovnako z fyziologického hľadiska, ako Indické, Peruánske či iné mozgy vo svete. A základné charakterové črty sú koniec koncov len výsledkom spolupráce génov a mozgových prepojení, bez ohľadu na národnosť.

Na čo vlastne ľudia nadávajú?

  • Politika
  • Ekonómia – vrátane platov a zamestnania
  • Infraštruktúra – služby a ako veci fungujú u nás
  • Ceny
  • Mentalita ľudí

Rozoberme si každú oblasť detailnejšie.

Politika

DSC04041Predtým, ako sa zamyslíme nad dnešnou situáciou a či je „nadávania hodná“, tak porozmýšľajme nad všetkými predošlými vládami, politickými situáciami a režimami, a či na nich ľudia nadávali. Pevne verím, že áno. Tu sa hodia slová Churchilla:

„Demokracia je najhorší spôsob vládnutia, okrem všetkých tých predošlých“ – Winston Churchill

(Nie je to jeho originálny citát, on ho tiež odkiaľsi prevzal, no nevie sa odkiaľ, tak sa jeho pôvod prikladá Churchillovi).

Pozrime sa na celý svet – koľko rôznych spôsobov vládnutia a režimov, no vo všetkých 31 krajinách, ktoré som navštívil, ľudia mali zhruba tie isté – negatívne – názory na politickú situáciu.

Korení to aj vo vyššie spomenutom pravidle stálej ľudskej nespokojnosti.

Prečo si ešte stále myslím, že na Slovensku je dobre?

– aj keď máme asi priveľa politikov, ktorí robia prácu otáznej kvality za neprimerane vysoké platy a za príliš veľa bonusov, nemáme s nimi veľké problémy, nemáme monarchiu, či diktátorov, ktorých musíme uznávať ako bohov, nemáme iné viac fyzicky či psychicky obmedzujúce režimy. Politici v iných krajinách nie sú o nič lepší ako u nás

– ľudia na Slovensku majú slobodu pohybu, žiadne drastické obmedzenia v oblasti životnej kvality, môžeme si kúpiť to, čo chceme, na čo si vieme nájsť prostriedky. Len sa pozri aké autá majú ľudia vo dvoroch a koľko, čo si kupujú a ako sa prezentujú. Aké plné sú nákupné centrá každý deň – plné ľudí, či drahých a luxusných produktov. Nepríde mi to ako národ, ktorý by sa mal sťažovať

– môžeme si vyjadriť svoj názor, menšiny nie sú utláčané (zo zákona, nehovorím tu o úzkoprsých skupinách, ktoré si určujú svoje pravidlá – rasisti, náboženská nevraživosť atď – všade vo svete, aj u nás sa nájdu zhnité jablká a menej inteligentní, či nejakou dogmou zaslepení individuáli / skupiny)

sme celkom dobre situovaní z hľadiska klímy, dostupnosti medzinárodných letísk (Viedeň, Budapešť, Krakow, Bratislava a Košice už na tom tiež nie sú najhoršie) či možností cestovania inými formami dopravy

Ekonómia, Infraštruktúra, Ceny

Tejto témy som sa dotkol už vyššie – taktiež si myslím, že korení v ľudskej nespokojnosti. Za komunistov, ako sa hovorí, bolo všetko lacné. (no áno, bolo. Ale aj platy boli 9x nižšie ako DSC05815dnes. Ak upravíme toto porovnanie aby bolo matematicky korektné / úmerné, tak dnes si môžeme kúpiť viac, ako za komunistov). No ľudia si museli dávať pozor čo komu povedia. Mali jeden obchod s rožkami, mliekom, základnými surovinami a nemohli slobodne cestovať. Horné percento si nahrabalo čo mohlo, zvyšok musel makať (ako dnes, takže žiaden rozdiel v tejto kategórii). Dnes máme možností oveľa viac – veľký výber služieb a produktov, sloboda názoru a pohybu, šikovní sa vedia uplatniť, leniví možno majú ľahší život, no celkovo, keď porovnáme čo vidíme okolo seba dnes vs komunizmus, tak žijeme v lepšom svete. No aj tak sa ľudia sťažujú. Priemerná mzda stúpa každý rok, inflácia má klesajúcu tendenciu, možno sa nám zdá, že stúpajú aj ceny produktov a služieb, no pozri sa z okna a vidíš tú najlepšiu štatistiku. Ľudia majú viac áut, novšie autá s lepšou výbavou. Domy sú vybavené luxusnými vecami, ktoré ešte 15 rokov dozadu neboli ani dostupné. Veľké množstvo detí má smartfón už od útleho veku. Na dovolenku sa chodí do exotickejších miest. Kúpna sila nepopierateľne stúpa. Slovensko patrí medzi lacnejšie krajiny sveta s vyššou úrovňou životného štandardu.

Ľudia žijú pohodlnejšie ako kedykoľvek predtým, môžu si kúpiť viac za tie isté peniaze, no keďže je to pomalá zmena, berú to ako samozrejmosť, ľahko si na to zvyknú a zlepšenie si nevšimnú. Neúmerne sa im zvýšia nároky a očakávania, k nárastu kúpnej sily. Ak by si zobral niekoho s priemerným platom z roku 1995 a hodil ho do dnešného života človeka s priemerným platom, asi by sa cítil pekne luxusne.

Ale aj napriek tomu sa ľudia sťažujú.

Prečo si myslím, že je na Slovensku dobre?

– ak sa porovnáme s rozvinutými krajinami (Anglicko, Nemecko, rozvinuté štáty USA), tak nie sme ďaleko za nimi – kvalita života je im bližšia ako ceny, takže dostávame skoro to isté, za menej

– ak sa ale porovnáme s rozvíjajúcimi sa krajinami sveta – India, Ekvádor či Grécko (radím ho sem po nedávnej skúsenosti života v Grécku, kde kvalita života bola nižšia ako na Slovensku, no ceny vyššie), tak sme ďaleko pred nimi. Máme prístup k veľkému množstvu produktov a služieb, moderné technológie, čisté dediny a mestá, dobrú starostlivosť o základné ľudské potreby, a stále za nie oveľa drahšiu cenu, ako rozvojové krajiny (kde sú tieto služby lacnejšie o niečo, no niekedy v oveľa horšej kvalite alebo ani nedostupné)

ľudia si za priemerný plat môžu dovoliť dobrý štandard života (to, že s tým platom nevedia hospodáriť a rozflákajú ho na hlúposti a takto nežijú kvalitne na úkor drahého nábytku či domáceho kina, je už iná téma)

– u nás viac menej funguje zdravý systém konkurencie, čo znamená, že sa znižujú ceny a zvyšuje kvalita služieb – aspoň u firiem, ktoré naozaj chcú uspieť dlhodobo. Priestor pre firmy, ktoré chceli rýchlo zbohatnúť na namotávaní ľudí sa zmenšuje. Je ľahšie uspieť, ak ponúkneš ľuďom služby, ktoré im naozaj pomôžu, za rozumné ceny

– naše cesty, autobusy a vlaky sú na dobrej úrovni, za nie zlé ceny

– ak sa dá z kvality – rýchlosti internetu vyčítať kvalita života (spravme z toho taký nepriamy ukazovateľ), tak na tom nie sme vôbec zle

Mentalita ľudí

DSC04212K tomuto už asi nemusím veľa dopĺňať. V časti „Prečo ľudia nadávajú“ je to dobre rozpísané. Mentalita ľudí, na ktorú sa Slováci sťažujú nemá veľa spoločného so Slovenskom. Je to také isté v iných krajinách, s inou kultúrou, režimom, či náboženstvom. Ak si človek precestuje viaceré takéto krajiny, žije v nich a zistí, že ani tam to nie je o nič lepšie / horšie, tak nemá dôvod sa na ľudskú mentalitu sťažovať – pretože sa jej nevyhne ako u nás, tak aj inde vo svete. Je to ako sa sťažovať na počasie – môžeš sa presťahovať do inej krajiny, no tam stále sem tam prší, sem tam je horúco alebo sneží. Nikdy to nebude presne na tvoju nôtu. Stačí sa len sústrediť na pozitívnu stránku a nenechať sa zaťažovať negatívnou.

Aby som to jednoducho zhrnul – áno, u nás nefunguje veľa vecí tak, ako by sme chceli. Áno, nájdu sa tu zlí ľudia, politici, podnikatelia. Ale toto nie je typická slovenská vlastnosť. Je to takto všade vo svete, u nás to nie je horšie. Vlastne to je vo viacerých aspektoch, spomenutých vyššie, oveľa lepšie ako vo svete. Takže sa nesústreďme na negatíva, ktoré nájdeme všade vo svete a aj u nás, ale na pozitíva, ktoré nájdeme len u nás. Sústreďme sa na fakt, že žijeme v bezpečnej krajine s dobrou ekonomikou, prostredím, infraštruktúrou, cenami a platmi a celkovo životnou úrovňou, v porovnaní so zvyškom sveta.

…a to som ešte nespomenul, že nám tu hrozí oveľa menej prírodných nebezpečenstiev, ako v krajinách, ktoré ľudia často spomínajú ako lepšie príklady. Žiadne tsunami, zemetrasenia, suchá, znečistené vody či epidémie. Aj z hľadiska indexu bezpečnosti, patrí Slovensko medzi bezpečnejšie krajiny sveta (pozícia 33 zo 117 hodnotených).

Šťastie nie je niečo, čo nájdeš vo svojom okolí, ale vo svojom vnútri. Bez ohľadu na miesto kde si. V tomto prípade je to miesto dokonca celkom dobré :).

PS: tento článok ťa nemá zbaviť záujmu o cestovanie a nútiť ostať na Slovensku, ale skôr má pomôcť ceniť si to, čo máš tu, kým necestuješ. Ak vycestuješ, tak sa na návrat budeš o to viac tešiť :).

Zaujíma ma tvoj názor na túto tému – ako to vnímaš ty, prečo? Ako to vníma tvoje okolie?

Finančná sloboda je potrebná pre realizáciu ďalších slobôd

Investujem a testujem rôzne spôsoby už vyše 8 rokov. ETF a indexové fondy sú jedným z najlepších spôsobov, ako dlhodobo budovať majetok a finančnú slobodu. A Finax.eu je konečne dobrá platforma pre Slovákov pre realizáciu tejto formy investovania - veľmi jednoducho. Viac o tom v článku o mojich investičných skúsenostiach a odporúčaniach.


Cestovné poistenie od cestovateľov pre cestovateľov

Cestovné poistenie v zahraničí pre Backpackerov a Digitálnych nomádov od SafetyWing

Odchádzaš cestovať? Nezabudni sa poistiť. Posledné roky cestujem s poistením od SafetyWing a môžem ho len odporučiť. Vyklikáš si ho za pár minút, neriešia sprostosti a vedia čo potrebujú cestovatelia ako my. Prečítaj si viac o cestovnom poistení pri dlhodobom cestovaní tu.


Kredit na ubytko zdarma


Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

8 myšlienky “Slovensko – prečo je u nás dobre