Zdravím zo Širokého, mojej rodnej dediny :). Asi sa budeš čudovať, prečo som odrazu tu, keď som bol pred pár dňami v Nórsku. Krátka odpoveď je, prečo nie…. ale čítaj ďalej, a dám ti dlhšiu odpoveď :). Taký osobnejší článok, bez veľkých hlbokých myšlienok…

Z Južnej Ameriky som odišiel z troch dôvodov:

Zmena je dobrá

Tento dôvod som popísal v článku o tom, že by si sa nemal báť spraviť zmenu vo svojom živote, ak ťa to posunie k lepšiemu životu. Takže ho tu nebudem rozpisovať.

Žena

Jasne, chlap prejde tisíce kilometrov a obráti svoj život naopak len tak? Haha, dobre vieme, že nie, že za takými zmenami je väčšinou žena…. Spoznal som holku, ktorá sa mi veľmi páčila a povedal som si, že ju chcem spoznať viac. Aj keď kvôli tomu preletím kontinenty. Tak som sa zobral do Nórska, a strávili sme spolu trochu času v Bergen.

Povieš si, že som blázon, prejsť toľko kvôli internetovej známosti. Ale na druhú stranu, prečo nie? Mám slobodu a prostriedky na to, aby som žil kdekoľvek na svete. Tak prečo by som nemal ísť za svojím srdcom a žiť tam, kde chcem. Na to predsa pracujem a zarábam, aby som si zaplatil za život, ktorý chcem.

Po krátkom čase to ale s nami nevyšlo, pretože som si uvedomil, že nechcem svoj život zdieľať. Ona bola skvelá žena, ale keď sme žili v jej byte, robili spoločné nákupy a spolu varili, tak mi došlo, že som oveľa viac samostatný, ako som si myslel. Som oveľa väčší samotár, ako som si myslel. Takže som sa rozhodol to čím skôr ukončiť, ostávať tam dlhšie by veci len skomplikovalo a ranil by som ju viac. Obaja sme si na začiatku povedali, že aj táto možnosť existuje – buď to bude fungovať, alebo nie.

V Nórsku som chcel ostať dlhšie, prejsť si ho s ňou, stanovať, a hlavne, pozrieť si polárnu žiaru v Tromso. Ale keď sme sa rozišli, tak som si uvedomil, že do polárnej žiary mi chýba niekoľko mesiacov… A čakať na to v najdrahšej krajine sveta je hlúpe. Tak som sa otočil na päte, a o dva dni som bol na Slovensku. Do Nórska sa vrátim inokedy, pretože tú žiaru si stále chcem pozrieť.

Nové priority

Moje priority sa za posledný rok takisto trochu zmenili. Začal som cestovať s chuťou spoznávať ľudí a krajiny. Ale toho som si užil dosť za posledný rok. Posledné 3 – 4 mesiace  som sa venoval viac zdraviu, cvičeniu, práci, písaniu a učeniu, ako cestovaniu a spoznávaniu ľudí. Tak som si (vďaka dobrej debate s kámošmi cez skype a po pár pivách…) uvedomil, že tieto moje priority môžem robiť niekde, kde mám rodinu a priateľov. Dobrý priateľ takisto povedal, že

„Šťastie je lepšie zdieľané“.

A má pravdu. Na cestách som si našiel spôsob, ako si zarobiť na tento životný štýl, a žiť po svojom, moje priority sa posunuli z cestovania na osobný rozvoj a fitness, tak som si povedal, že sa tomu trochu povenujem z rodného domu, v blízkosti rodiny a priateľov, na ktorých mi záleží.

Čo ďalej?

Neviem, ako dlho budem na Slovensku, myslím, že tak mesiac alebo dva. Ale netuším, možno aj pol roka, keď sa nájdu zaujímavé projekty. Alebo si zbalím batoh a vypadnem po troch týždňoch, keby sa to náhodou všetko zdalo príliš veľa na takého samotára :D.

Kam potom? Na chvíľu ku kámošom v Londýne, na chvíľu do Talianska, chcem tetovanie od Marco Galdo. A potom asi India, alebo Thajsko a okolie… Čo ja viem. Nebol by som správny nomád, keby som vedel, kde budem o pár mesiacov žiť ;).

Podstata je v tom, že mám úplnú slobodu rozhodnúť sa akokoľvek a zobrať sa kamkoľvek. A o tom je život po svojom, lifestyle design, digitálne nomádstvo, location independence alebo neviem ako ešte to dnes ľudia volajú. Je to o slobode.

Tak čo, už keď som tu, skočíme na pivo? 😀