pečenie chleba

Rutina 16


Posledné dva týždne som sa zasekol v rutine. Odkedy som si prenajal tento byt v Buenos Aires, odvtedy mám na krku rutinu. Zlé čo?

Ale nie. Pravý opak. Túto rutinu si pekne užívam. Prečo? Vysvetlím.

Pod pojmom rutina si každý predstaví niečo negatívne – ísť do práce, z práce domov, navariť, telka a spať. Alebo rutina v práci – tie isté veci, ktoré robíme denne, celý týžden, celý mesiac, rok.

Ale rutina, slovo samo o sebe nemá pozitívny alebo negatívny význam. Definícia slova rutina je – „Sequencia činností, ktoré sa pravidelne opakujú“. Nič pozitívne alebo negatívne.

Len my sme tomuto slovu priradili negatívny význam. Ale to, či sa nám naša rutina páči alebo nie, je len a len na nás. My sme tá jediná osoba, ktorá má v moci našu rutinu zmeniť a spraviť ju takou, akú chceme, nie aká nám bola daná.

Ja som si svoju rutinu vytvoril sám. Ja rozhodujem, čo do nej ide, ja ju vlastním, nie ona mňa.  Takže v tomto prípade, sa ráno zobudím a s radosťou sa do mojej rutiny vrhnem.

Pretože:

  • moja rutina je nabitá vecami, ktoré robím rád, ktoré som si vybral
  • je moja, nikto ma do nej nenúti, nie je to moja povinnosť alebo job
  • môžem si ju zmeniť kedykoľvek a akokoľvek, alebo sa zmení sama, akonáhle sa vydám zasa na cesty

Pre ilustráciu uvediem taký bežný deň z posledných 2 týždňov (pri cestovaní je zriedkavé, že človek má 2 týždne rutiny :)). Takisto, toto cvičenie – napísať na papier všetko, čo denne robíš, je skvelé, donúti ťa porozmýšľať, do čoho investuješ čas:

  • 7:00 – 8:00 zobudím sa sám, bez budíka, pekne vyspaný
    Moja spálňa, pracovňa a kuchyňa na mesiac, v Buenos Aires.

    Moja spálňa, pracovňa a kuchyňa v jednom, na mesiac, v Buenos Aires.

  • 8:00 – 9:00 5 minutová rozcvička, spravím si raňajky (smoothie, corn flakes, ovocný šalát alebo čerstvý chlieb a šalát)
  • 9:00 – 11:00 práca – webdesign (www.lacnatvorbawebstranok.com)
  • 11:00 – 12:00 posilovanie (400 klikov, činky, strečing)
  • 12:00 – 13:00 obchodovanie s akciami, prieskum, stav transakcií atď.
  • pečenie chleba

    Niekedy sa podarí aj niečo napiecť 🙂

    13:00 – 14:30 varenie a obed

  • 14:30 – 15:30 oddych – hudba, čítanie blogov, facebook, pokec s kamošmi a rodinou cez skype
  • 15:30 – 16:30 práca na www.posveteposvojom.com – články, foto, video editácia
  • 16:30 -17:00 hra na ústnej harmonike (učenie sa)
  • 17:00 – 18:00 učenie sa po portugalsky
  • 18:00 – 19:00 jedlo, niekedy varenie, niekedy dojedanie 🙂
  • 19:00 – 20:00 práca na mojich ďalších projektoch, ako stránka o eko-konštrukcii www.domzhliny.com, prenájom rekreačného domčeka  pri Tatrách www.lacneubytovanietatry.sk alebo hľadanie dobrých vecí na natiahnutie na Facebook skupinu o vegánstve VeganSlovakia
  • 20:00 – do noci (niekedy do rána 🙂 ) si povyrazím s priateľmi – koncert, reštaurácia, bar, prechádzka po meste, Couchsurfing meeting atď
buenos aires, argentina

Prechádzka centrom Buenos Aires, Argentina

Takto nevyzerá úplne každý môj deň, ale zhruba to vystihuje. Takisto nerobím všetko v hodinových intervaloch, niekedy veci miešam, ale čo sa náplne mojich dní týka, tak takto to momentálne vyzerá.

Každá vec, ktorú robím, je niečo, čo ma baví a vybral som si to ja. Ako vidíš, chýbajú tam veci, ktoré ľudia robia na dovolenkách, pri cesovaní…. Ale toto nie je dovolenka. Je to môj život, ktorý si žijem na cestách. Takže áno, o chvíľu ma začnú svrbieť nohy, a vyšplhám sa zasa na nejaký vrchol, alebo popracujem so zvieratami, alebo si vyskúšam niečo od miestnych šamanov, ale tieto veci sú mimo rutiny – to sú také skrášlenia.

Ľudia píšu a hovoria veľa o tom, že rutine sa máme vyhýbať, že si život máme spestriť a robiť stále niečo nové. Ale ja to trochu predefinujem: Vyhýbaj sa rutine, ktorá nie je tvoja, ktorú si si nevytvoril sám. Život si spestri objavovaním nových vecí, ale takisto sa venuj pravidelne veciam, ktoré ťa bavia a napĺňajú.

Jeden človek, ktorý je skvelý v žití si života po svojom, je Niall Doherty. Povedal niečo veľmi múdre:

“Whatever we spend time practicing, we inevitably get better at, we inevitably get comfortable with.

But this can be dangerous. Because many of us spend time practicing things we’d rather not get better at or comfortable with.” –Niall Doherty

„Zdokonalíme sa v čomkoľvek, čo robíme pravidelne, a zvykneme si na to.

To ale môže byť nebezpečné – veľa z nás pravidelne robíme veci, ktoré nemáme radi, na ktoré si nechceme zvyknúť.“

Existuje veľa rutín, ktoré nám v živote pomáhajú, robia nás lepšími – dáva zmysel zdokonaliť sa v týchto:

  • kurzy tanca, yogy, hocičoho, čo ťa baví, chodenie do telocvične
  • pravidelné čítanie
  • stretávanie sa s ľuďmi, od ktorých sa niečo naučíme
  • robenie práce, ktorá nás baví
  • pravidelné varenie zdravých jedál

Keď sa moje dni naplnia takýmito rutinami, tak som šťastný, nevadí mi to.

Ale je veľa rutín, ktoré nás zaťažujú, robia nešťastnými a mali by sme sa im vyhýbať:

  • robenie práce, ktorá nás nebaví, ubíja
  • chodenie do kostola, pretože všetci ostatní to robia, alebo sa to od teba očakáva
  • premrhávanie času pozeraním telky – zlé správy, telenovely, seriály, ktoré už poznáme
  • nákupy, kupovanie vecí, ktoré nepotrebujeme, aby sme zaplátali dieru v našom živote (čo ale aj tak nefunguje…)
  • jedenie zlých jedál (junk food – mcdonalds, rýchlé a procesované jedlá)
  • sedenie v krčme / bare, popíjanie piva bez dôvodu

Tento list je dlhý, nebudem to tu vypisovať všetko. Najlepšie, čo môžeš spraviť je porozmýšľať o svojej rutine, čo robíš celý týždeň, každý deň, a čo v tvojej rutine je to, čo ťa baví, čo si si vybral sám, a čo ťa zaťažuje. A postupne začni pracovať na tom, aby si si svoju rutinu vyplnil len vecami, ktoré ťa bavia, obohacujú.

A keď ti rozum začne hovoriť, že sa to zmeniť nedá, tak ho nepočúvaj. Je to tvoj život, len ty si zaň zodpovedný, jeho pánom, ty si určíš, ako ho žiješ. Nie systém, zamestnanie, okolie, politika alebo náboženstvo. Len ty.

Tak na čo čakáš, hor sa do toho ;).

 

Teším sa na tvoj názor na túto tému – hoď to do komentára!

Finančná sloboda je potrebná pre realizáciu ďalších slobôd

Investujem a testujem rôzne spôsoby už vyše 8 rokov. ETF a indexové fondy sú jedným z najlepších spôsobov, ako dlhodobo budovať majetok a finančnú slobodu. A Finax.eu je konečne dobrá platforma pre Slovákov pre realizáciu tejto formy investovania - veľmi jednoducho. Viac o tom v článku o mojich investičných skúsenostiach a odporúčaniach.


Cestovné poistenie od cestovateľov pre cestovateľov

Cestovné poistenie v zahraničí pre Backpackerov a Digitálnych nomádov od SafetyWing

Odchádzaš cestovať? Nezabudni sa poistiť. Posledné roky cestujem s poistením od SafetyWing a môžem ho len odporučiť. Vyklikáš si ho za pár minút, neriešia sprostosti a vedia čo potrebujú cestovatelia ako my. Prečítaj si viac o cestovnom poistení pri dlhodobom cestovaní tu.


Kredit na ubytko zdarma


Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

16 myšlienky “Rutina

  • Lula

    skvelý článok Martin ! čítam stále zas a znovu 🙂 a ešte raz…. Pretože sa v tých myšlienkach dosť vidím .Teším sa na dalsie príspevky 🙂

  • Luc

    ahoj, si veľmi inšpiratívny človek, fajn články a toť tiež zaujímavý komentár od Martina, určite má už niečo zažité. Ja žijem len krátko mám 17rokov, ale za posledné mesiace som prešla velkými zmenami názorov, pohľadu na svet, život, a celkovo zmenou vedomia. Prišla som na to, že nehchcem robiť niečo len preto že to očakávajú druhí a že je to tak „správne“. ja si pôjdem pekne vlastnou cestou a hotovo. Súhlasím s tým že byť sám sebe pánom je sakra ťažké. V skutočnosti je to asi jajťažšia vec na svete. Hľa, miliardy ľudí sú otrokmi svojich myslí. Myseľ ovláda ich, namiesto toho aby oni ovládali svoju myseľ. Ja som si predtým ani neuvedomovala že vôbec žijem a nevedela som kto v SKUTOČNOSTI som, vytvárala som si falošné obrazy seba samej, takmer v depresii, ako s klapkami na očiach. Všetko zlé je ale na niečo dobré, a vďkaka tej depresii alebo čo to bolo som si uvedomila že tu niečo nesedí. Náhodou som narazila na Eckharta Tolla, vo svete dobre známy duchovny master, naozaj odporúčam knihy od neho. Vďaka nemu som zistila že to moje myšlienky vytvárali tolko utrpenia a nespokojnosť s tým čo je. A tak som sa prebudila zo zlého sna. Stačí len znovu poznať hĺbku svojho bytia, vrátiť sa do detstva, keď vás nezaujímala minulosť, budúcnosť, len ste sa tešili z prítomného okamihu, to je meditácia, pure joy – o tomto má v skutočnosti život byť… No a ešte by som chcela veľa cestovať. 🙂

    • Lukas Cech

      Dakujem Luc! 🙂

      Pekne slova, mas pravdu. Eckhart Toll – The Power Of Now mi takisto velmi pomohol. Som rad, ze si zivot beries do vlastnych ruk, drzim palce nech ti cestovanie vyjde! A nic neboj, ked takto rozmyslas teraz, tak o teba strach nemam – svoju buducnost si vytvoris aku chces 😉

      Lukas

    • Martin

      Nedalo mi to, aby som nezareagoval aj ja. Hmm 17, neviem preco, ale toto je strasne zlomovy vek pre mnohych ludi. Vek, ked sa uplne zmeni zivot, alebo sposob ako o nom premyslame. Stalo to mne stalo sa to mojmu bratovi, stalo sa to mojej ex-priatelke, a dalsim mojim znamim. Mozno je to tym, ze konci telesna puberta a zacina metalna :).
      Podla mojej skusenosti, vek od 17 vyssie je to najpodstatnejsie obdobie co sa tyka niecoho ako metalne dospievania… Clovek casto odchadza na VS alebo inde, meni komplet sposob akym doteraz zil, stretava mnoho novych ludi ci uz inspirativnych, alebo na druhej strane uplne odpudivych.

      A na tomto obdobi je najlepsie to, ze clovek moze skusat, a moze skusat uplne vsetko, myslienkove prudy,(dnes som komunista, zajtra budem libertaria), sposoby zivota (dnes som party man, zajtra hlbavy typ sediaci v cajovni) atd. Pretoze to je obdobie, ktore priam vola po tom skusat nove veci a zaroven robit chyby, lebo asi uz nikdy inokedy nebudes mat prilezitost tak relativne „malo platit“ za chyby a tak velmi sa z nych poucit.

      Preto ak ti mozem dat jednu malu radu, tak otvor oci, nastraz usi, zobud mozog a nasavaj, Nasavaj zivot celou svojou bytostou, skusaj, rob chyby, uzivaj uspechy, obklopuj sa zaujimavymi ludmi, vyber si skolu, ktora ti da zrucnosti a nie vedomosti. (Vedomosti su dnes dostupne pre kazdeho a vsade, ale zrucnosti nas odlisuju od inych: kriticke myslenie, logicke uvazovanie, neuazovanie v zabehnutych ramcoch, atd…) Dnes je ta vyhoda ze ak chces, ak velmi chces tak takmer nic nie je nemozne 🙂

      Co sa tyka tej tvojej „depresivnej“ skusenosti. Ano nic nie je krajsie ako ked sa clovek z temnoty vrati naspat na svetlo, nikdy travanebola zelensia, slnko jasnejsie , obloha modrejsia, moznosti neodolatelnejsie a zivot pritomnejsi. A ako pises, dava to velky porciu sebapoznania a skusenosti, s tym ako velmi su myslienky silne, ako velmi ta ovplyvnju. Ako ta na jedne strane dokazu zrazit na kolena a na druhej strane ta dokazu vyniest do do oblakov. A to je na tom tokrasne, ze jedno bez druheho nemoze existovat nemozes lietat bez toho aby si nepadla, nemozes padnut bez toho aby si lietala. Preto ako som pisal hore chyby su pripustne a ziaduce a ten uspech sa urcite niekde zjavi.

      Tu je jeden citat, ku ktoremu som sa dosalv tych mojich 17 a j pre mna zasadny dodnes.
      „Uvedomiť si relatívnu hodnotu svojho vlastného presvedčenia a zároveň si za ním neochvejne stáť, je výsada, ktorou sa civilizovaný jednotlivec odlišuje od barbara“- Joseph Schumpeter

      Preto, bud otovorena, prijmaj rady zo vsetkych stran, uvazuj o nich, vyhodnocuj. Tie, ktore ti nesedia odmietni tie ktore maju zmysel, zaclen do zivota. Nauc sa ich odmietat nie tvrdohlavym „nesuhlasim“ „nepacia sa mi“, ale argumtami. Nasa mysel, je ziva neustale sa meni a prisposobuje obraz sveta novym podnetom. Preto ako pise Schumpeter, je super mat svoj nazor, ale nazor maju aj ini ludia, preto svoj nazor/ nazory prehodnocuj, konfrontuj s inymi, mrtve casti odstran o zive sa staraj. Nie je nic horsie, ako ked niekto tuto svoju zivu meniaciu sa mysel sputa. Ci uz idrologiou, fanatizmom, pohodlnostou, apatiou alebo prach obycajnou lenivostou. A po vie si, ze on uz je na konci vyvoja sam so sebou spokojny, nechce a epotrebuej sa dalej ucit, on vie co je pravda a co nie 🙂

      Krasny den

  • Martin

    To čo si napísal je skvelé, ale zároveň je to aj jedna z najzložitejších vecí, byť sám sebe pánom.
    Byť nespokojný so svojou rutinou je také príjemné, lebo s ňou je nespokojný aj Fero, aj Jožo aj Marta… všetci tvoji známi. Tak spolu sedíte na tom pive a nadávate na sku*vené životy a premárnené šance a čo by ste všetko spravili inak, keby nebola táto a tamtá prekážka. Na tom pive sa spolu „vykanalizujete“ a ideš spokojný domov naspäť do svojej nenávidenej&zbožňovanej rutiny. Možno by si to aj rád zmenil, ale o čom by si sa potom rozprával so svojimi kamošmi na tom pive, keď by si zrazu nemal až tak veľmi na čo nadávať? Išiel by si vôbec na to pivo, a s nimi? Tvoja rutina ti je taká dôverne známa dokážeš v nej žiť bez toho aby si musel premýšľať a skúšať niečo nové, si v teple a v pohodlí, nič ťa až tak veľmi netlačí ani netrápi a žiješ si svoj spokojný zombie život, deň za dňom, bez toho aby si si uvedomil, že prešiel rok, dva tri…desať… A že žiješ presne takým istým životom, ktorým si cely život opovrhoval a prisahal si si, že tak nebudeš žiť, lebo to nie je život, ale iba prežívanie.

    Stane sa z teba zatrpknutý a nespokojný človek, ktorého síce nič až tak celý život netrápilo, možno iba tá rutina, ale čím si starší tak viac a viac zisťuješ, že ti niečo celý život uniká. Nakoniec to potrebuješ na niekoho/niečo zvaliť, keďže priznať si za to vlastnú zodpovednosť by ťa asi nútilo niečo s tým spraviť. Veď to, predsa máš v rukách ty. Tak začneš nadávať na politiku, osud, ženu, deti, prácu, ľudí, na Fera a Joža a Martu, že ťa nikdy v ničom nepodporili a iba s tebou frflali do toho teplého piva v zadymenej krčme.

    Ale možno sa niekde v tom celom spýtaš sam seba či si šťastný a čo by si od života chcel? Možno sa spýtaš, či ten život čo žiješ je tvoj? Možno sa sám seba spýtaš, kedy naposledy sa tvoja myseľ a tvoje telo stretli spolu na jednom mieste a spolupracovali? Kedy naposledy si vypol autopilota a riadil si si svoj život? Kedy naposledy si žil tu a teraz a nie včera a zajtra? Kedy naposledy si cítil niečo viac ako apatiu a smútok?

    Možno potom všetkom začneš chcieť veci meniť. Možno to zastane iba pri snahe, lebo meniť niečo čo celkom dobre funguje a funguje to tak už roky je predsa len zložité, a možno to nakoniec ani až tak veľmi nechceš. Ale možno, ak budeš mať šťastie a vôľu a budeš to chcieť a budeš na tom aj pracovať, tak možno, sa zrazu prebudíš v Lime a povieš si, že sa konečne stretlo tvoje telo a tvoja myseľ a tvoje sny a tvoj život na jednom mieste a v jeden čas: A naviac odteraz sa už nemusia jeden druhého snažiť poraziť, ale môžu ísť spolu ďalej životom ako spolupracujúci partneri. A kebyže to aj napriek tomu náhodou nepodarí, tak môžeš s čistým svedomím zakričať Ferovi a Jožovi a Marte do tváre, že si to aspoň ku*va skúsil.

    Ja som veľkú čast svojho života bojoval jednak proti rutine, ktorú mi nútili iní a jednak proti pravidlám od druhých len aby som si zachoval svoju slobodu. Čo pre mňa znamená mať možnosť čo najširšej voľby. Žiaľ, ale dlhý čas, som pri tom robil zásadnú chybu. Keď bojuješ proti pravidlám a rutine tlačených od druhých, čo samo o sebe je fajn, tak by si nemal zabúdať si k tomu vytvárať vlastné pravidlá a rutinu. Lebo sa ti potom stane, to čo mne, že bojuješ a pritom nič nevytváraš. Búraš, ale nestaviaš. Odmietaš sa niekomu/niečomu upísať, lebo sa bojíš straty slobody, ale pritom stojíš uprostred púšte na tom istom mieste sám so sebou spokojný, že sú pred tebou nekonečné možnosti, z ktorých si môžeš vybrať. Ale na čo máš slobodu, ktorú nevyužívaš a iba sa ňou kocháš? A čas plynie a plynie celkom rýchlo, jeden deň za druhým, mesiac týždeň, rok a dva a ty tam stojíš a si okúzlený výhľadom na tie nekonečné možnosti čo sú pred tebou. A bojíš sa hociktorú vybrať, alebo by si sa musel vzdať iných. A nevieš si ani vybrať, lebo nevieš čo chceš a tak tam stojíš. A tým ako si okúzlený a vystrašený, tak si dlho neuvedomuješ, že sa ti tie možnosti začínajú rýchlo míňať, iba tým ako tam stojíš a nič nerobíš. Sem tam,. som sa z toho sna prebudil a pustil sa do managovania svojho života, ale vždy pre mňa bolo príjemnejšie plánovať, ako konať. Plány sú dokonalé, realita už nie. Plány sú krásne a ľahké realita, ťažká a niekedy aj škaredá. Tak som dlho sedel pred zrkadlom z Erisedu a márnil čas tým, že som žil v predstavách, pričom môj život plynul na autopilotovi ďalej. Hýčkal som si svoje „nekonečné“ možnosti.

    Našťastie, niekedy sa stane, že sa ti začne život rozpadať. A ty si nútený sa vrátiť po dlhom čase, keď si bol stratený niekde v limbe naspať do svojho života a čeliť mu. Si nútený, zo začiatku, proti svojej vôli/pohodliu sa konečne chytiť kormidla a začať určovať smer. Vypnúť autopilota a zapnúť hlavu. A zrazu zisťuješ, že to čo bolo včera nemožné dnes sa stalo, a že to ku*va ide. Že tá únava, čo si tak dlho pociťoval a ktorá ťa zväzovala tak dlhý čas, bola spôsobená iba nečinnosťou. Ten strach, čo ti zväzoval ruky a ty si nemohol vykonať to čo si chce,l bol iba v tvojej hlave. Že dokážeš znovu cítiť vášeň a radosť a vzrušenie a nie len apatiu a smútok. Že odkladanie rozhodnutí na zajtra a prokrastinácia, čo ťa doteraz sprevádzali a definovali ťa, tak ťa teraz začali pekne srať. Že ľudia, ktorí okolo teba fňukajú a iba sa sťažujú, bez toho, aby niečo robili, pre to aby sa to zmenilo, ti odoberajú energiu a nasierajú ťa. Že možno si potreboval, aby sa veci začali kaziť, aby si sa zmobilizoval a prestal fňukať ako ostatní. A aj, keď je náročné meniť dlhodobé zvyky a ide to pomaly tak vieš, že najdlhšia cesta je tá, na ktorú sa iba chystáš vydať a nie tá po ktorej už kráčaš.

    A tak si zoberieš svoje štyri zdravé končatiny, pomaly prebúdzajúcu sa hlavu, nadýchneš sa a začneš si budovať svoj život podľa seba. Podľa toho čo chceš a tešíš sa na všetky prekážky, ktorým si sa doteraz snažil celý život vyhnúť, čo ťa cestou stretnú. Lebo vieš, že iba veci za ktoré si musel bojovať majú zmysle. Že príroda to tak zariadila, že veci, ktoré majú hodnotu musia byť vydreté, lebo iba pri tej hroznej drine zažiješ ten pocit, čo ti tak dlho chýbal.- pocit víťazstva nad sebou a nad prekážkami a pocit vlastnej sebahodnoty.

    • Lukas Cech

      Martin, klobuk dole. Dakujem za skvely prispevok, tvoj je lepsi ako moj 🙂

      Mas pravdu, zmena je tazka, je tazke vidiet kam ist, co spravit so slobodou, ale ako hovoris – tvrdou pracou sa tam clovek dostane, uskutocni svoje sny a zmeni svoj zivot.

      Tvoj prispevok sa mi paci tolko, ze ti chcem ponuknut „guest post“ na mojom blogu, co ty na to?

      maj sa,
      Lukas

      • Martin

        Ahoj, na zaciatok som rad, ze sa ti moj prispevok pacil. Este do nedavnej doby som bol celkom zavisli na spatnej vazbe a pochvale od druhych, o to prijemnejsie je ju dostat, za nieco za co som ju vobec neocakaval a hlavne netvoril som to s tym cielom. Urcite, sam vies, ako je pre niekoho, kto nieco napise a zverejni to, prijemne precitat si nejaku reakciu na to co vytvoril. A je absolutne jedno, ci je pozitivna alebo negativna. Mam pocit, ze v poslednom case viacej ludi tvori/pise ako dava spatnu vazbu 😀
        Dakujem za ponuku na „guest post“ velmi rad ju prijmam. Mam vsak dve otazky. Prispevok som napisal na tzv. jeden nadych, takze predpokladam, ze stylisticky a gramaticky to nebude uplne ciste, mam to upravit pred zverejnenim na tvojom blogu? Za druhe, chces to tam dat v tejto podobe, alebo sa s tym mam este trochu pohrat? Myslim tym obsah a to v podobe nejakych mensich korektur + doplnenie sprehladnenie a tak??
        Vdaka tvojej pouke na „guest post“ som ta mometalne pasoval na mojho editora k tomuto kometaru, takze sa smelo zhosti tejto ulohy 🙂
        Prajem ti pekny den

    • Maja

      Martin, toto je naozaj pekny komentar. Myslim, ze ziadne upravy nepotrebuje – z textu je citit, ze jeho autor je scitany a urcite uz co-to napisal. Ak si to skutocne vytvoril „na jeden nadych“, tak vazne „klobuk dole“.

  • divožienka

    súhlasím, súhlasím, súhlasím 🙂 žeriem tvoj blog aj tvoju bradu, aj teba 🙂
    s jednou vecou nesúhlasím a jednu ti kvitujem. Nesúhlasím s tou zmienkou o náboženstve, pretože ja som veriaca, a mne dáva náboženstvo slobodu, čo znie asi totál fatál brutál nepochopitene pre človeka, ktorý verí sebe a behá niekde v JA so šamanmi 🙂
    a kvitujem ti to že si k tomu chodeniu do kostola pripísal tie očakávania od iných a to pretože „musíš“ ak to nie je v slobode tak to nemá zmysel.
    🙂
    inak už som ti napísala, že ta žeriem? 🙂 to venčenie pumy made my day 😛 nech sa darí

    • Lukas Cech

      Ahoj Divozienka.

      Tak vdaka ze ma zeries, tusim ze si to raz alebo dvakrat spomenula :). Jasne, nabozenstvo nie je negativne, ked ti v zivote pomaha. Ja som mal na mysli skor ludi, ktori to len slepo sleduju, lebo to je norma, lebo to robi ich okolie a nechcu vytrcat.

      Takze ako hovoris, ked to nie je tvoje slobodne rozhodnutie, tak to radsej vzdaj alebo zmen.

      Vdaka za prijemne slova, stale potesia!

      maj sa!
      Lukas