Taký rýchly post o severe Argentíny, pretože sa mi tu veľmi páči :).

Hranicu medzi Bolíviou a Argentínou som prešiel cez Villazon – jeden z hlavných prechodov (kde si nevšimli, že som tam ostal 7 dní dlhšie, ako mi povolili víza, a ušetril som takto okolo 10 EUR pokutu). Bol tam asi 2 hodinový rad, ale ináč žiadne problémy, dali mi štandartné 90 dňové víza do Argentíny. Chcel som sa dostať niekam s lepším spojením do sveta, obchodmi a hostelmi. Tak som prešiel peši na autobusovú stanicu La Quiaca (Argetínska časť hranice) – asi 15 min peši. Tam som si zmenil peniaze na Argentínske pesos a naskočil na autobus do San Salvador de Jujuy, najbližšie väčšie mesto.

San Salvador de Jujuy

je prvá zastávka keď prichádzate z Bolívie, alebo posledná, keď idete z Argentíny, do Bolívie. Je to mesto ako náš Prešov, veľa obchodov, nejaký ten

Jedna z ulic Jujuy

supermarket, parky, reštaurácie a centrum je stále zaneprázdnené. Príjemné osvieženie po cestách v Bolívii, kde je všetko trochu menej rozvinuté (ale aj to má svoje čaro).

Ubytovanie:

Nie je tu veľa hostelov – aby si mohol dôjsť peši do centra, máš na výber len dva – Hostal Club a Casa de Barro. Casa de Barro bola plná, je priamo v centre, stojí 11 EUR na noc, internet, raňajky, kuchyňa a vyzerá pekne. Ja som ostal v Hostal Club, je trochu ďalej, asi 10 min peši od centra, ale je to dobrý hostel – wifi, super kuchyňa, obývačka, izby sú čisté a raňajky v cene. Stojí takisto 11 EUR na noc (za 4 posteľovú zdieľanú izbu). A majú aj menší bazén :).

Park s WIFIckom

Na ceste do Hostal Club, je park – Plaza dr. Manuel Belgrano, kde je WIFI zdarma :).

Strava:

Je tu veľa reštaurácií, takže nie je sa čoho báť, plné menu (predjedlo, hlavný chod a drink) stojí niečo okolo 8 EUR. Za zmienku stojí reštaurácia Madre Tierra, ktorá je časťou Hostal Casa de Barro. Je to vegetariánska reštaurácia a pekáreň, ktorá sa zameriava na zdravé a neobvyklé jedlá – takže si tam nájdete niečo nové, skvelý čerstvý olivový, cesnakový alebo kadejaký chlieb a neobvyklé pivo.

A samozrejme, hostely majú kuchyňu, takže najlacnejšie je nakúpiť si v supermarkete (je tu Carrefour, priamo v centre) a navariť si.

Atrakcie:

Odporúčam si pozrieť krásne hory z farebných pieskov Purmamarca a dedinku Tilcara. Dá sa tam ľahko dostať z Jujuy stopom, stačí vyjsť von z Jujuy po ulici Avenida Bolivia a potom stopnúť na výpadovke č. 9.  Je to síce opačným smerom – 85 km späť k Bolívii, ale stojí to za to.

Asi po hodine sa mi podarilo stopnúť miestneho týpka v starom aute, kde

Aj takto sa soferuje v Argentine….

zadné okno bola len gumená plachta :). Jorge po 10 minútach navrhol, že ma pozýva na pivo, ktoré kúpil a vypili sme ho v aute, kým šoféroval… Po ceste sme natrafili na ďalších stopárov, Mark a Karina z Chile, ktorých sme zobrali tiež. Vyhodil nás vo Volcan, mini dedinka, kde sa narodil, asi 50 km od Tilcara.

Okolie sa už zmenilo, viac hôr, menej vegetácie – začalo sa to podobať na púšť s veľkými kaktusmi. Tu ma vietor skoro zhodil z nôh, ale nemusel som čakať dlho, zastavila mi rodinka na ceste do Purmamaca. Ja som ale chcel ísť do Tilcara, stanovať tam cez noc a zastaviť sa v Purmamaca na ďalší deň, tam ma vyhodili na križovatke. Tam som počkal ďalšiu pol hoďku, a kto by to povedal, tá istá rodinka pokračovala ďalej vo svojej ceste z Purmamaca do Tilcara, tak mi zastavili znovu :).

Tilcara

Je to malebná turistická dedinka, obkolesená úžasnými horami, časti ktorých sa skladajú z vrstiev piesku, každá vrstva inej farby. Preto ich volajú hory siedmych farieb. Tu som sa poprechádzal, spravil skvelé fotky, náhodou som sa ocitol uprostred malej fiesty, ktorú si tu miestni spravili, zjedol som veci, ktoré som deň predtým nakúpil a povedal som si, že už stačilo, nebudem tu stanovať, ale idem späť na juh, smerom Purmamaca.

Asi po 15 minútach stopovania, hádaj kto mi zastavil – tá istá rodinka, vracali sa späť do Tucumán, kde bývajú (500 km na juh). V aute bolo menej miesta, mali tam ešte jednu holku z USA, ktorá s nimi je na štúdijnom pobyte. Tak medzi rečou povedali, že ma zoberú až do Tucumán, čo nebolo zlé, ale dve veci boli proti – málo miesta v aute, ich deti sa tlačili aby som vošiel ja, tak som im nechcel znepríjemniť celú cestu, a druhá vec, že by som vynechal niekoľko miest, ktoré mi iní cestovatelia odporučili. Tak som spravil kompromis – preskočím Purmamaca ale vyhodia ma v Salta, asi 100 km na juh.

Vyhodili ma na veľkej križovatke medzi Salta a ich smerom, to miesto som si vyhliadol, pretože tam bolo veľa vysokej trávy a polí, kde môžem postaviť stan nepozorovane. Bolo 20:30 večer a už sa stmievalo, v diaľke zúrila búrka, tak som nestrácal čas. Rozlúčil som sa s nimi, poďakoval sa, zabudol svoju obľúbenú bejzbolku v ich aute a našiel som si flek na stan. Zašitý vo vysokej

Zašitý v tráve, neďaleko dialnice. Susedia slimáky a kliešte…

tráve, veľa som toho nevidel, ale dostatočne na to, aby som stan postavil a rozvalil sa vo vnútri. Bolo super dusno, tak som si ľahol len v trenkách. Nie veľmi dobrý nápad, pretože som sa asi o hoďku zobudil kompletne poštípaný od neviem-čoho. Ale už sa ochladilo, tak som na seba hodil spacák a spalo sa skvele. Dorazila búrka, takže som mal celú noc diskoshow so stroboskopom, ale ja takto spím rád, takže skrytý bonus.

Ráno pršalo ešte stále, tak som sa veľmi neplašil vyraziť na cestu, napísal som tento článok, najedol sa, poodfrkoval som asi 30 slimákov zo stanu, vybral si dvoch kliešťov :), zbalil si veci a ide sa ďalej.

Uvidíme, aké prekvapenia má pre mňa skryté Salta a okolie!