Jedna z častých otázok, ktorú sa ma ľudia pýtajú je, či je to ťažké cestovať po svete a pritom nejesť žiadne živočíšne produkty – žiadne mäso, syr, mlieko, vajcia a podobne.

Moja odpoveď:

Záleží od motivácie, prečo je človek vegán.

Viem, „Nie“ alebo „Áno“ by bolo jednoduchšie. Ale to by nevystihlo všetko čo chcem povedať.

Dôvod, prečo odpovedám, že záleží od motivácie, je ten, že ak naša motivácia nie je postavená na našich princípoch, na veciach, na ktorých nám záleží, tak to môže byť ťažké.

Napríklad, ak by som bol vegánom len kôli svojmu zdraviu, alebo z módy, alebo aby som si nečo dokázal, tak by to bolo ťažšie. Pretože je to všetko len o mne, takže niekedy, v nejaký lenivý deň, by sa to ľahko zlomilo a dal by som si mäso alebo syr.

Ale mojim jediným dôvodom je neprispievať k utrpeniu zvierat. To je moja jediná motivácia, prečo nejem nič, čo pochádza so zvierat. Všetko ostatné (lepšie zdravie, lepší pocit, lepšie varenie) sú len výsledky tohto rozhodnutia.

Takže nie je to o mne, ale o zvieratách. Takto je to oveľa ľahšie – pretože je to jeden z mojich hlboko zarytých princípov – neubližovať žiadnemu tvoru, či priamo alebo nepriamo. Takže zakaždým, keď mi pod nosom zavonia nejaký syr, nemám problém povedať nie, zakaždým, keď prídem do novej krajiny, nemám problém nevyskúšať väčšinu ich typických jedál, pretože ak by som to spravil, tak to robím proti svojmu princípu, presvedčeniu.

A tým, že žijem podľa svojho presvedčenia, som šťastnejší ako kedykoľvek predtým. Roky dozadu som jedol mäso, ale cítil som sa ako pokrytec. Vravel som, že milujem zvieratá, ale pritom som ich denne jedol. Teraz už nie, mám čistú myseľ, čo mi dáva viac energie a šťastia.

Ako to teda funguje, v cudzom svete, bez mäsa, mlieka, syra a vajec?

Funguje to tak, ako doma – na celom svete sa predáva a je veľa mäsa, ale takisto

Trh v Yungay, Peru

veľa ovocia a zeleniny. Cestovaním sa možnosti ešte rozšíria – vo väčšine rozvojových krajín je veľa trhov, obchodov a stánkov s ovocím a zeleninou od miestnych farmárov.

Momentálne som v Južnej Amerike, a také množstvo rôznych druhov ovocia som ešte nevidel (a predtým ani nezjedol… :)). Takisto tu je veľmi rozšírená quinoa, kiwicha a iné podobné super-jedlá (jedlá s vysokým obsahom živín, proteínov, calcia a pod).

Ryža a fazuľa je pre nich veľmi typická.

Po niekoľkých dňoch v novej krajine, sa naučím ako to tu chodí, aké ingrediencie alebo suroviny si môže kúpiť a kde.

Potom si stále hľadám ubytovanie, kde môžem variť, pretože to je najlepšie. V retauráciách majú väčšinou mäso, alebo stále ten istý šalát, a je to drahšie. Keď si varím sám, je to oveľa lacnejšie a oveľa chutnejšie :). Pripravím si čo chcem, curry, šaláty, polievky, pastu, džúsy, a to za štvrtinu ceny reštaurácií. Za posledných 5 mesiacov som minul 4.30 EUR priemerne na jedlo denne. A ja mám jedlo rád, takže nechodím tu s pritiahnutým opaskom a nežijem na suchých rožkoch s vodou….

Človek musí trochu viac plánovať, zobrať si so sebou nejakú stravu na cestu autobusom alebo stopom a podobne, ak by náhodou nebolo v blízkosti nič vegánske, takže niekedy má obmedzené možnosti, ale ja viem, že to je pre dobrý dôvod, takže mi to nevadí.

Vyskúšal som si takto zatiaľ Thajsko, Ecuador, Galapagos, Peru a nemám žiadne problémy.

Cestujem, šplhám sa na hory (treking ako robím tu som nikdy predtým nespravil – kilometre po strmých horách, s 23kg batohom), cvičím a žijem zdravo a pritom som nestratil na zdravej váhe. (Prvý mesiac som zišiel z nejakých 76kg na 70kg, ale teraz som na 73kg – menej sádla, viacej svalov :)).

Viac o vegánstve a cestovaní po svete si môžte prečítať na mojom anglickom blogu www.lukascech.com, v mesačných článkoch pod sekciou „1. Care“.

A nevadí mi, že „neochutnám“ kultúru krajín, kde cestujem?

Ak je to kultúra, ktorá zabíja zvieratá pre svoje blahobytie, lenivosť a pohodlie, tak ju veľmi rád preskočím. Na ceste je plno oveľa lepších a zaujímavejších kultúr a nových skúseností, ako jedenie mŕtvych tiel.

Takže aby som to zhrnul, cestovať ako vegán je:

• lacnejšie
• zdravšie
• zaujímavejšie (varíš si sám, učíš sa nové recepty)
• lepšie pre tento svet a zvieratá v ňom
• dobrým testom (alebo cvikom) tvojej sebakontroly
• robí to život jednoduchším (fakt – v supermarkete, namiesto prezerania si nejakých 150 tisíc produktov, rozhodovania medzi 25 druhmi syra, si nájdem svoje ovocie, zeleninu, celozrnný chlieb a mám po dileme)

A hlavne – dá sa to. Počujem veľakrát „Nemôžem žiť bez syra (mäsa, mlieka, omelety …..doplň si čo chceš)“. To sú ale sebecké myšlienky, ktoré máme vsugerované, ale ak je naša motivácia, naše presvedčenie silné, tak tieto veci už nie sú niečo, čo si zakazujeme, ale niečo, čo už nechceme.

Kto povedal, že vegánska kuchyňa na cestách je nudná, mrkvy a suché rožky?