Dva mesiace v Kolumbii – kam ist, rady a tipy 6


Kolumbia bola na mojom zozname krajin, ktore chcem spoznat uz dlhsie, od mojej poslednej, vyse rocnej ceste cez Juznu Ameriku. Vtedy som sa pustil z Ekvadoru opacnym smerom na juh, takze mi usla, no pocul som o nej same superlativa. Ked priatelka Gabca nahodou nasla letenky za 370 EUR (spiatocna pre jednu osobu), nevahali sme a kupili sme ich. December a januar sme stravili objavovanim Kolumbie. Bol to nakoniec zaujimavy vylet, plny ocakavani, sklamani a nakoniec velkej spokojnosti…

Letenku sme nasli cez www.skyscanner.net, co aj odporucam, tam zvacsa najdeme najlacnejsie. Od Kolumbie som cakal dost vela – po tom, co mi ju vela ludi opisalo ako uzasnu a jednu z ich najoblubenejsich, som si ju chcel otukat aj ja. Spravil som asi chybu, ze som od nej mal ocakavania (ktore boli ovplyvnene a este viac navysene Aziou). Taktiez som ich zalozil aj na skusenostiach z Ekvadoru alebo Peru z mojich predoslych ciest. No to bolo takmer 5 rokov dozadu a casy sa menia… Pozri si clanok o nakladoch na zivot v Kolumbii ak ta zaujimaju financie.

Celu nasu cestu si mozes pozriet na tejto interaktivnej mape.

 

 

Zacali sme v Bogote – kde sme ostali asi 4 dni. Odporucam menej, staci si to omrknut na mozno dve noci a ist dalej. Ak si potrpis na mesta ci muzea, tak tam ostan dlhsie, ale inac to je skratka take ok mesto. Mix spinaveho bezneho zivota Juznej Ameriky, s vyssou davkou kradezi a oblasti, ktorym sa je lepsie vyhnut, okorenene bohatsimi castami, kde je to vyblyskane a hip, no aj predrazene. Byvali sme v Hostal Fatima, ktory mozem aj odporucit. Kvoli bezpecnosti v tejto oblasti Bogoty sme zvolili takyto trochu lepsi hostel, no nakoniec bol celkom backpackersky, nie flashpackersky :). Len pozor – su tam 2 blizko seba. Jeden je hostel, druhy je uz trochu paradnejsie ubytko na vyssej urovni. Poriadne sme si presli pekne kamenne ulicky a farebne budovy casti Candelaria (stare mesto), kde sme aj byvali. Skvele grafiti, pekne foto zakutia a plno vegetarianskych / veganskych restauracii. Ako sa poriadne nazrat v jednej z nich najdes v tomto videu. Zasli sme aj na Monserrate – hora nad Bogotou, na ktoru sa da vystupit, no chodnik pre vystup po vlastnych bol zatvoreny (zosun pody), tak sme boli nuteni ist na 6 EURovu lanovku. Vyhlad bol pekny, no hore to bolo pregycovane roznymi plastovymi zvieratami a osvetlenim (cas vianoc – Kolumbia ma asi viac LED vianocnych ozdob ako zvysok sveta dokopy). Museo del Oro (Muzeum Zlata) bolo pekne spestrenie – je to lacne (vstup 1 EUR) a vidis tam naozaj vela zlatych klenotov a pozostatkov z davnych cias Inkov a pred prichodom spanielov (ktori cele to posrali a vytvorili spolocnost zalozenu na europskych zlozvykoch a junk food ). Ak mas chut si pozriet ako zije vyssia vrstva, sadni na bus a zajdi do casti Chapinero. Uz len niekolko zastavok busom dalej uvidis velku zmenu v type budov, cistote a zivotnom style.

 

 

Nase dalsie kroky smerovali na juh do mestecka Popayan. Cesta tam bola asi jedna z najhorsich, ake som kedy zazil – nie kvoli kvalite asfaltu (ta bola dobra), ale kvoli stylu jazdy. Juhoamericki soferi autobusu su pretekari. Autobus je stale to najrychlejsie auto na akejkolvek ceste – obehuje osobne, ine autobusy, kamiony, zakruta, dvojita ciara, to je jedno. A cesta z Bogoty prechadza horami, takze je to zakruta za zakrutou. Bolo by to ok, ak by sofer nesiel o zivot, akoby mu horelo pod zadkom. Popayan je celkom pekne mestecko, zname svojimi bielymi fasadami a kolonialnymi budovami. Tiez je ze vraj gastronomnym centrom juhu – dokonca aj Unesco uznalo ich jedlo za kulturnu pamiatku. Nevidel som tam ale nic specialne okrem typickych kolumbijskych jedal (teda pollo asado – grilovane kura, prazene kura, ryza). No nasli sme tam najlacnejsiu vegansku restauraciu v Kolumbii – Restaurante Vegetariano Mana. Ide o typicku kolumbijsku jedalen na styl denneho obedoveho menu. Mozes si vybrat mensie variacie casti menu, ale vacsina je fixna, meni sa kazdy den. Najlepsia bola cena – za 5000 COP (1.64 EUR) dostanes dzus, hlavne jedlo, polievku a dezert. Lacnejsiu som v Kolombii uz nenasiel. V okoli Popayanu su pekne hory a sopka Purace, obkolesena Narodnym Parkom Purace. Na sopku sme nesli (nebola nejako velmi specialna v porovnani so sopkami, ktore sme preliezli v Indonezii), ale zasli sme na Termales de San Juan v jej blizkosti. Tieto naozaj stali za to – krasne prostredie – tyrkysove pramene a gejziry, svetlo zelene machy a netypicke rastliny. Hore ta vyvezie autobus a spat mozes prejst pesi (14km) po polnej ceste, z ktorej mas dalsie skvele vyhlady a mozes pocas nej aj zazriet kondorov. Vyhodou je aj to, ze vsetci idu na sopku a ty budes mat tieto pramene len pre seba.

Dalsou destinaciou bola Zona Cafetero (kavova oblast plna kavovych plantazi) v okoli mestecka Pereira, konkretne Calarca. Tam sme si dali tu najlepsiu kavu v Kolumbii, espresso asi za 0.30 EUR :). Naskocili sme na maly jeep, ktory nas previezol asi pol hodinu dalej do hor, kde uz nebolo po turizme ani stopy. Len bananove a kavove plantaze, farmari, hory a Mystic Banana. Ide o projekt francuzsky Nathalie, ktora vzdala vsetko, kupila si velky pozemok / farmu a z nej teraz robi eko-farmu / hostel. Je v Kolumbii uz vela rokov, no prace idu pomaly, projekt sa stale rozvija, buduju sa nove veci (my sme prispeli 2 namakanymi dverami na zachody….). Takze tam mozes pracovat ako dobrovolnik na 2 hodiny denne, platis asi 8 EUR za noc, mas v tom ubytko, ranajky a veceru a uplny relaxovany pristup. Vstanes kedy chces, pracujes kedy chces, robis co chces. Naozaj skvele miesto, kde si mozes naplno uzit kolumbijske hory, prirodu (ale aj stipajuce musky – zozeru ta za ziva…) a oddychnut si od vsetkeho (ziaden internet). Zajdes si do dzungle a nazbieras nejake banany ci ine plody, a dokonca sme si mali moznost aj oprazit a pomliet vlastne kakao.

 

 

Odtialto sme zaskocili este do mestecka Salento – popularna zastavka pri Medelline, odkial ludia chodia na vylety do kavovych fariem alebo do prilahleho palmoveho lesa Valle de Cocora (netradicne tu najdes velmi vysoke palmy uprostred hor). Je to pekny denny vylet, my sme ho dali na prenajatych bicykloch – hore je to makacka (7km do kopca), no dole je to rychlovka… Do Salento urcite odporucam nazriet. Nie kvoli kavovym plantazam (chodia tam vsetci turisti, lepsie urobis ak si ich pozries v okoli Calarca – Mystic Banana), ale kvoli atmosfere celeho mestecka – mixuje sa tu turizmus s miestnym farmarskym zivotom. Zajdes si do krcmy, kde budes jediny turista, obklopeny farmarmi v klobukoch a poncoch, ktori tu hraju biliard a popijaju kavicku.

Dalej sme sa pustili do Guatape – turisticke mestecko (hlavne pre kolumbijskych turistov), zname kvoli „zocalos“ – malby na stenach domov. Toto bolo asi najfarebnejsie, obkolesene jazerami (umelo vytvorena vodna nadrz) a obrovskym kamenom El Penol, na ktory sa da vyliezt. Krasne vyhlady a pekne prechadzky po okoli, ci mesteckom. Za spomenutie stoji aj hostel Mi Casa Guatape, ktory bol naozaj nasim domovom. Majitelia Sean a Susy boli skveli, bolo to ako na navsteve u kamosov. Odtialto si mozes spravit dalsie vylety do okolitych dzungli ako San Rafael (krasne prostredie, prijemna klima, rieky, v ktorych si zaplaves) alebo Cocorna – zname hlavne kvoli paraglidingu.

 

 

Mali sme uz dost drbnutych soferov autobusu a dufania, ze tento nas nezabije, tak sme vymenili 20h cestu busom na sever za 1.5h let. Tento nas nakoniec vysiel menej ako autobus (31 EUR), pretoze sme leteli 31.12.2016. Na konci tohto letu bolo krasne mestecko a nasa highlight Kolumbie – Cartagena. Jedno z najbezpecnejsich miest (teda stare mesto, za hradbami), plne kolumbijskej caribe atmosfery (je to blizko karibiku, takze to tu je citit). Pekne prechadzky mestom, skvele jedlo, lacne pivo (750dcl flasa za 1 EUR), ktore si vypijes na ulici, na nejakom namesticku, kde sa stale nieco deje. Jednym takym namestickom a nasim centrom diania bola Plaza de la Santisima Trinidad v casti Getsemani. Tam sme aj nasli ubytko u miestnych za 8 EUR na osobu v izbe, co je na toto mestecko super lacne. Bezny hostel stoji asi 13 EUR v zdielanej spalni (dorm) alebo od 15 EUR na osobu za privatnu izbu. Okrem lacneho ubytka mala tato cast mesta svoje ine caro – plaza Trinidad kazdu noc ozila. Ci to bol vikend alebo len bezny den, vecer sa tu stale nazbierali muzikanti, predavaci jedla, teta, ktora robila za 3.30 EUR pol litrovy smoothie s rumom. Niekedy sa tancovalo, inokedy spievalo, no stale to tu zilo. Mix turistov a miestnych, naozaj to ukazalo typicky zivot caribe – vecer si miestni daju reprak na ulicu a spravia si z nej obyvacku. Pred kazdym domom sedi skupinka ludi a bavia sa. Sadni si na obrubnik, daj si drink a sleduj zivot okolo seba. Ukazka zivota na plaza Trinidad v tomto videu a prekvapko v noci tu. Z Cartageny sa da spravit vylet alebo zajst na niekolko dni na Playa Blanca (Isla Baru), odkial sa da potom ist na dalsie ostrovy ako Isla Rosario. Playa Blanca je asi najlepsia plaz v Kolumbii, no je aj veeelmi popularna a je tam plno ludi. Vyssie na plazi je to menej zaludnene, my sme ostali v Hugo’s Place v hamakach (najlacnejsie) za 20,000 COP (asi 6.5 EUR). Voda je super tepla, cista, piesok biely. Su tam len restiky a ubytovanie, nic ine, takze cisto komercia. Ale na par dni to stalo za to. Viac v tomto videu.

Po Cartagene sme sa pustili smerom k parku Tayrona (plny plazi, eko ubytovni, trek Stratene Mesto). Preskocili sme mestecko Santa Marta (no zasli sme sem obcas, je tam pekne centrum, restauracie a super zapad slnka pri pobrezi, no plaz je malicka) a sli priamo do mensej dedinky Taganga 15min dalej. Je to prasna rybarska dedinka, ktoru zaplavili turisti a nestihla sa spamatat. Ale ma svoje caro. Ma takisto velmi zlu povest, pretoze je menej bezpecna ako ine casti pobrezia. Nam sa nestalo nic zle, boli sme tam 11 dni, takze bezpecnost zavisi aj od hluposti a naivity ludi. Nechodili sme nikam neskoro v noci alebo po mejdane podnapiti, chodili sme po hlavnych ulickach s osvetlenim. Najdes ale vela clankov o tom, ako tam ludi okradaju a ake to je nebezpecne, takze chod tam, oplati sa, ale maj sa na pozore. Je tu vela marisky – tolko zavanov sme nemali nikde ako tu. Rano, vecer, vsade ti pod nos vietor zaveje pach marisky. Je tu dost vela pocestnych muzikantov a artistov, ktori hulia vela, robia malo a pre neskuseneho posobia trochu spinavo a nebezpecne. Ale su to zvacsa celkom zcestovani a pohodovi ludia. Problemy sposobuje skor miestna mladez, ktori si asi potrebuju trochu pozdvihnut ego. Byvali sme u Huga, v Hugo’s Place (ano, ten isty nazov ako na Playa Blanca, no ziadne spojenie) – naozaj umelecky spraveny domcek, kazda cast mala svoj charakter (dvere vyrezavane zo stareho dreva vyplaveneho morom, okna, mury, vsetko murovane rucne a umelecky), nasa izba bola neuveritelna (postel visela na lanach vo vzduchu!) a za dobru cenu (70,000 COP ci 24 EUR na noc za oboch). A Hugo bol tiez skvely, poradil, pokecal, dal si s nami flasu rumu, celkovo velmi dobry clovek. Tu odporucam vysrat sa na plaz v Tagange a prilahlu Playa Grande (super turisticke, vela hluku a bordelu) a zajst si na plazicku medzi nimi s nazvom Genemaka. Bez tejto plaze by sme v Tagange tak dlho neostali. Je to rybarska plazicka, dostanes sa tam po chodniku medzi skalami. Ziadne obchody, stanky a predavaci, len voda, piesok a stromy, kde som si rad vesal hamaku. A zopar rybarov. Odtialto sa da ist na lacny vylet do Tayrona parku a jeho prvej chranenej plaze – Bahia Concha. Nechod tam cez „tour“, odrbu ta o peniaze. Staci sa popytat na verejny transport a za 4 EUR a taku hodku si tam (namiesto 20+ EUR cez nejaky tour). Tu sme si odskocili aj na niekolko dni do hor – smerom na Minca, co je popularna destinacia zo Santa Marty. Asi na pol ceste do Minca je eko farma hare krishna GolokaJe to krasny unik z plazi do hor, kde sa mozes kupat vo vodopadoch, prejst sa po dzungli a uzivat si prirodu. Len bud pripraveny akceptovat filozofiu Hare Krishna (oddelene spalne muzi a zeny, ziadne intimnosti a sex ci hazardne hry, pravidelne ceremonie – vela spievania a modlenia sa, ty ich ale mozes vynechat, niekedy skromne jedlo ked maju postny den). Mimo tychto pravidiel su to ale mili a velmi pohostinni ludia, dozvies sa vela o Hindu kulture a filozofiach.

Nasou dalsou zastavkou bola asi najlepsie miesto v KolumbiiPlaya Los Angeles. Naozaj krasne miesto, obrovska plaz (mozes chodit kilometre a nedojdes do konca), uplny klud (maju tam zakaz radii a reproduktorov, co v Kolumbii je naozaj choroba). A najlepsie na tom je, ze maju obmedzene ubytovanie, takze tam je stale len malo ludi, nikdy nie plna plaz. Byvali sme v stane za 60,000 COP / 20 EUR na noc, co je dobra cena pre dvoch. Maju aj lacnejsie hamaky, no vyhoda stanu je, ze si asi 10m od plaze a pozeras priamo na nu. Mali sme vlastne privatnu cast plaze, kokosy, piesok, hamaka a more. Uplny utek od sveta, mozes tu relaxovat, cvicit, citat. Plavat sa velmi ale neda – je tu silny prud a vlny. Chodia tu skor surferi. My sme sa len nechali splachnut vlnami pre srandu, plavat som si netrufal. Samozrejme ak cestujes sam a hladas zabavu a mixovanie s ludmi, tak toto asi nebude najlepsie miesto, alebo len na kratko. Je to lepsie pre pariky, ktori chcu pokoj a cas na seba. Ak hladas zabavu a vela dalsich cestovatelov, tak skus Palomino alebo Costeno beach. Neboli sme tam, ale odporucali nam to.

Plaz sme vymenili za pust v nasej poslednej zastavke Riohacha, Guajira. Mestecko Riohacha je ok, nic specialne, no Guajira, jej puste a stale sa meniaca krajina stoja za to. Dali sme 3 dnovy tour cez www.altaguajiratours.com (odporucam – boli dobri, vybavili nam aj skvele veganske jedla). Tento vylet bol dalsi highlight cesty v Kolumbii. Prejdes cez drsnu pustnu krajinu az na najsevernejsi bod Juznej Ameriky – Punta Gallinas, ides na 4×4 Toyote cez duny, drsne cesty a blato. Spis v obrovskych a pohodlnych hamakach „chinchorros“, uvidis asi najlepsiu hviezdnu oblohu, stretnes miestnych Wayuu obyvatelov. Da sa to aj na vlastnu past, no cenovo to vyjde asi o 30 EUR menej a budes musiet zhanat a vyjednavat vsetko – ubytko, transport, tazsie hladat vegetarianske/veganske jedla a stresovat. Tiez uvidis menej – nas sofer nas bral na tolko roznych miest a vyhladni, na ktore po svojom nedojdes. Pozor na zobrajuce Wayuu deti, ktore natiahnu lano cez cestu a pytaju si sladkosti alebo vodu v sacku (ako u nas niekedy stare „limo“). Je ich naozaj vela – nemyslim, ze to je spravne, po asi 100 zastaveniach uz to nie je pekne spestrenie, ale otrava. A taktiez pre nich – uci ich to, ze zobrat sa oplati, vynechaju skolu a rozhadzuju papieriky zo sladkosti po okoli. Asi nie najlepsi stret dvoch kultur. V Riohachi sme byvali v Hapinness Hostel, kde nam bolo velmi dobre :).

 

Jedlo

Kolumbijska kuchyna si zasluzi osobitnu zmienku. Ale nie pre jej kvalitu a chut. Prave naopak – kolumbijcania jedia hrozne. Vyprazane maso (zvycajne pollo – sliepka), ryza, hranolky, pripadne ine prazene maso a ryby. Napadite a exoticke omacky, salaty, polievky a dobry pomer zeleniny tam necakaj. Kazda bezna restauracia je vlastne taky McDonald so slepacim a ryzou. Nie je nic neobvykle vidiet asi 5 restauracii hned vedla seba a kazda ponuka to iste menu. Preto tam je vacsina populacie tucna… Tiez sa to lisi podla toho, kde si. Chudobnejsie casti sa stravuju horsie ako bohatsie, kde je vacsi vyber roznych a zdravsich jedal.

Ale neboj, najdes si aj dobre jedlo, len to stoji trochu viac a chce to pohladat. V kazdom mestecku kde sme sa zastavili bola nejaka lepsia restauracia s lepsim vyberom a takisto nejaka vegetarianska / veganska restauracia. Niektore vegetarianske boli lacnejsie ako bezne a mali skvely vyber – staci pozriet Happycow.net alebo Google „vegan restaurant“ + miesto kam ides. Taktiez sme si hladali ubytko s kuchynou a varili si sami, co tiez usetri na nakladoch. Mala vzorka toho, co sme po ceste jedli – ano, vsetko len rastlinneho povodu, ziadne zivocisne jedla :).

Co naozaj odporucam:

 

Ponaucenia, dalsie odporucania

  • koniec decembra do 21. januara je sezona pre kolumbijskych vyletnikov – pocitaj s plnymi plazami, autobusmi a ubytovanim a takisto s trochu vyssimi cenami (napr. ubytko za 10/noc/osoba namiesto 7). Vsade je tiez vacsi bordel + super hlasna latino hudba, kde kazda piesen znie tak isto, a pustaju to kym nedrncia reproduktory naplno
  • pre pracujucu vrstvu Kolumbie je najlepsim odviazanim sa pustanie hlasnej hudby cely vikend, niekedy aj bez prestavky – nie na beznom radiu, ale maju nakupene profi reproduktory pre ozvucovanie sal a tie pustia nad ich kapacitu, aby to pekne drncalo – priprav sa na to mentalne 🙂
  • Kolumbia bola drahsia, ako som cakal – hlavne Bogota, Medellin a okolie, tyka sa to hlavne ubytovania. Ale da sa to znizit vyhybanim sa predrazenych hostelov pre flashpackerov (ponukaju vela sluzieb, ktore nepotrebujes a su zbytocne luxusne) a byvanim v hospedajech a lokalnych hosteloch (nie medzinarodnych sietach hostelov) alebo aj vyuzitim www.airbnb.com – kde sme niekolkokrat nasli lepsie a lacnejsie ubytko, ako v hosteloch.
  • casto sme cez hostelworld.com nasli len zopar hostelov, no ked sme na miesto prisli, bolo ich tam uz viac – niektore miestne este na hostelworld.com nie su, takze ak je to destinacia, kam chodi viac ludi (najdes ju napr. v Lonely Planet), tak tam urcite bude viac moznosti na ubytko, ako len to, co najdes na hostelworld.com
  • bezpecnost – Kolumbia sa nam zdala trochu nebezpecnejsia, ako ine nase precestovane krajiny, co potvrdili aj debaty s miestnymi alebo pribehy okradnutych gringov. No nam sa nic zle sa nestalo – davali sme si pozor na to, kam chodime po zotmeni, kde ukazujeme fotoaparaty, pytali sme sa miestnych na bezpecne a nebezpecne oblasti, neflakali sme sa po meste neskoro v noci a spravili si dobry prieskum cez internet. A snazil som sa stale nahodit svoj nebezpecny look na styl „som tu ako doma, poznam to tu, so mnou si nezacinaj“ :). Vsade je vela policie, co je pre teba dobre. Cim viac, tym lepsie. Nezahravaj sa zbytocne s ohnom – ak je nejaka oblast nebezpecnejsia, tak sa tam v noci neflakaj. Mam pocit, ze v Kolumbii to plati trochu viac ako inde vo svete, kde som bol.
  • kazda trochu turisticka cast Kolumbie je plna suvenirov a su zvacsa take iste, takze si nechaj nakup na posledne dni, aby si to nevlacil so sebou

 

Co sme vynechali ale znie to dobre a ludia to odporucaju:

  • Palomino, Costeno Beach – ze vraj cool miesta pre surferov a backpackerov, silne prudy v mori, preto menej na plavanie a viac pre surf, no celkova atmosfera ze je dobra. My sme si nasli presne tu atmosferu, ktoru sme hladali na plazi Los Angeles asi 30km predtym, takze sme uz nehladali dalej
  • Cabo de San Juan – a ostatne plaze Tyrona parku – ze vraj stoja za to, no netlacili sme sa tam nejako, chodi tam vela ludi (my sme tu boli pocas sezony pre Kolumbijcov – december a januar).
  • Stratene mesto (Ciudad Perdida) – na novy rok zdvihli cenu znovu (ako kazdy rok) zo 700.000 na 850.000 COP (280 EUR) a chodi tam naozaj kazdy, cize vacsie skupiny turistov a viacej skupin. Takisto som zazil poriadnu Amazonsku dzunglu v Peru, Bolivii ci Ekvadore, takze som nepotreboval minut tolko penazi na mensiu dzunglu tu.
  • ostrovy San Andres / Providencia – ze vraj su krasne, ale let na nich stoji nieco, ubytko je drahsie a su tak daleko, ze su skor Panama ako Kolumbia, takze sme sa nechceli nahanat za niecim mimo krajinu, kam sme prisli
  • Ostrov Rosario – ide sa sem z Playa Blanca, ze vraj dobre na snorchlovanie, no rozhodli sme sa neplasit sa stale za niecim a vychutnali sme si radsej Playu Blancu. Takisto aj okolite ostrovy – vyzeraju krasne, ale su tam len drahe rezorty pokial viem, alebo denny vylet, ktory stoji viac ako bezny transport
  • Treky na rozne sopky a hory v okoli – vynechali sme tie, kam je potrebna poriadna vybava a vyprava, nemali sme toho tolko so sebou a stalo to dost vela (napr. zo Salento – Santa Isabel od 800.000 COP)
  • Park Cocuy – ze vraj super na trekking, no je to mimo vsetkeho a ine sa tam neda robit, tak sme to preskocili
  • Minca – sli sme namiesto toho do Goloka, hare krisna farma, ktora je tiez uprostred nicoho v dzungli, asi na polceste na Minca
  • Leticia – dzunglove mestecko – len tu spoznas ozajstnu amazonsku dzunglu, no dostat sa tam da lahko len letecky a pocas sezony boli letenky drahe. Je to tiez dost mimo vsetky ostatne streky

 

A cele nas to nestalo o vela viac, ako bezny zivot na Slovensku. Chces vediet kolko? Onedlho zverejnim dalsi clanok, zaregistruj sa na odber ak nechces aby ti usiel.

Preco je cely clanok bez diakritiky?

Finančná sloboda je potrebná pre realizáciu ďalších slobôd

Investujem a testujem rôzne spôsoby už vyše 8 rokov. ETF a indexové fondy sú jedným z najlepších spôsobov, ako dlhodobo budovať majetok a finančnú slobodu. A Finax.eu je konečne dobrá platforma pre Slovákov pre realizáciu tejto formy investovania - veľmi jednoducho. Viac o tom v článku o mojich investičných skúsenostiach a odporúčaniach.


Cestovné poistenie od cestovateľov pre cestovateľov

Cestovné poistenie v zahraničí pre Backpackerov a Digitálnych nomádov od SafetyWing

Odchádzaš cestovať? Nezabudni sa poistiť. Posledné roky cestujem s poistením od SafetyWing a môžem ho len odporučiť. Vyklikáš si ho za pár minút, neriešia sprostosti a vedia čo potrebujú cestovatelia ako my. Prečítaj si viac o cestovnom poistení pri dlhodobom cestovaní tu.


Kredit na ubytko zdarma


Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

6 myšlienky “Dva mesiace v Kolumbii – kam ist, rady a tipy

  • Michaela Filčíková

    Ahoj Lukas, opat ja – uz sme naspat z tripu a chceme sa podakovat za super tipy, ktore sme nasli na tvojom blogu a inak by sme tam neboli isli – dali sme Playu Los Angeles aj Punta Gallinas tour a boli sme z oboch nadseni. Tesili sme sa aj na Mystic Banana na zaver nasho tripu, ale v Cocora valle pri Salente nas chytil silny niekolko hodinovy lejak a uz sme sa tam nestihli prepravit, snad inokedy 🙂 Dakujeme a prajeme vela stastne precestovanych kilometrov 🙂

    • Lukas Cech

      Ahoj Michaela, no super, som rad ze ste navstivili tieto miesta a pacili sa vam! A vdaka za najdenie si casu na napisanie komentara a spatnu vazbu 🙂

      Aj vam stastne dalsie cesty!

  • Michaela Filčíková

    Ahoj Lukas, vyborny a uzitocny blog, akurat sa chystame sem 🙂 Nevies nahodou poradit nejaky dobry portal na medzimestske autobusy v Colombii? take nieco spolahlive, kde sa da pozriet ci sa z mesta A da dostast busom do mesta B, kedy chodia, kolko to trva a kolko to stoji? Dik.

    • Lukas Cech

      Ahoj Michaela,

      vdaka za pochvalu :). Hladal som taky portal, ale nic som nenasiel – kazda autobusova spolocnost ma svoju chaoticku a 20 rokov staru webstranku kde sa musis preklikat. Takze najlepsie je ist na stanicu a spytat sa (pripadne v hosteloch poznaju hlavne streky) alebo pozriet Google a rozne fora ci blogy. Vacsinou som nasiel stale co som hladal pri vyhladavani „How to get from X to Z by bus“ alebo po spanielsky, pripadne „cost of bus from X to Z“ atd.

      uzivajte 🙂
      Lukas

    • Lukas Cech

      Ahoj Michaela, vdaka za pochvalu 🙂

      Ziadny taky portal som nenasiel – stovky autobusovych spolocnosti v Kolumbii maju kazda inu a staru webstranku, v ktorej sa musis prehrabat.

      Skor mi pomohlo googlit vsetko presne, teda „how to get from X to Z by bus“ alebo „cost of bus from X to Z“ a podobne. Alebo v spanielcine ak nenajdes nic v anglictine.

      Takisto hostely uz poznaju pravidelne trasy, takze vedia odporucit vo vacsine pripadov kde a ako zobrat bus, kolko stoji (ale cena uz moze byt neaktualna, no priblizne ok)

      uzivajte cestu!
      Lukas

      • Michaela Filčíková

        No teda, bolo mi divne, ze som na taku stranku pri mojom „prieskume“ nenarazila, dakujem za ozrejmenie & rady 🙂