Indonézia je krajina kontrastov. Je to tu ešte viacej viditeľné, ako v iných rozvojových krajinách, ktoré som prešiel – ako India, Ekvádor alebo Bolívia. Najviac mi Indonézia pripomína Bolíviu, aj keď sú na opačných stranách zemegule. Kontrasty sú aj pozitívne, aj negatívne. Okrem prírody – celá krajina mi pripadá veľmi zanedbaná. Môžeš hľadať veľmi dlho, kým nájdeš niečo pekné, čisté a oku ladné. Budovy chátrajú, ulice sú špinavé, ľudia hádžu odpad rovno pod nohy. Ulice sú preplnené ľuďmi, autami a motorkami, nielen vo veľkých mestách, ale aj na dedinách. Samozrejme, je to tu vyvážené dobrými pozitívami – neuveriteľné sopky, skvelé pláže, lacné jedlá a vysmiati zvedaví miestni (no pozor – častokrát sú vysmiati, aby ťa nachytali). Majú tu krásnu prírodu, no ak sa k nej chcete dostať, je to problém – preprava do tých miest buď takmer neexistuje, alebo ju majú pod palcom miestni oblbováci – rôzne typy prepravcov (minibusy, dodávky, motorky), ktorí majú pripravených X spôsobov, ako vás oblbnúť o peniaze.

Takmer každý krásny výhľad ti takto spestria odpadky.

Ani toto oblbovanie nie je nič nové – deje sa to ako v Thajsku, tak v Indii alebo v Južnej Amerike, no tu v Indonézii je to oveľa silnejšie a oblbnú ťa o viac peňazí. Alebo chcú ťa oblbnúť o viac. Nemám problém keď miestni platia menej ako ja, no keď to, čo odo mňa chcú je 20x toľko, koľko platia miestni, to už je slepá lakomosť.

Aby ťa oblbli o čo najmenej (lebo úplne sa tomu nevyhneš), tak ti dám zopár rád a poznatkov, ktoré som získal po prejdení asi 1500km naprieč Javou, Bali a Lombokom.

1. Najlepšie sú vlaky

Na vlakoch som prešiel najviac kilometrov a boli skvelé a na Jave majú dobrú sieť spojov. Hlavné dôvody, prečo by si mal cestovať vlakmi čo najviac sú:

• vlaky v Indonézii sú lacné – môžeš prejsť 400km za nejakých 200 000 IDR (asi 13 EUR). Nie sú najlacnejšie, ale ani oveľa drahšie, a ponúkajú ďalšie veľké výhody oproti napr. autobusom:
• ceny lístkov sú fixne stanovené a kupuješ ich z oficiálnych predajní na stanici, takže ťa nikto nebude okrádať a vodiť za nos. Dajú sa kúpiť aj online cez www.tiket.com, tam si takisto môžeš pozrieť ich odchody a príchody, ktoré sú načas.
• Indonézia má veľký problém so zápchami – kdekoľvek si. Vlaky sa tomu vyhnú, takže sú rýchlejšie ako autobusy.
• vlaky v nezastavujú v každej diere aby nabrali čo najviac pasažierov, neprepravujú zásielky a nečakajú na stanici, kým sa naplnia, aby odišli – na rozdiel od autobusov / minibusov.
• dostaneš miestenku, máš na výber 3 triedy – ekonomi (menej miesta, ale stále v pohode), biznis (viac miesta) alebo eksekutif (lepšie sedačky, ešte viac miesta).
• máš záchod, miesto na prechádzanie sa
• vo vlakoch sa nefajčí, teda aspoň v tých, kde som bol – fajčí sa len medzi vozňami
• nevýhodou sú haluzné časy príchodov alebo odchodov – 10 hodinové cesty nepremávajú počas noci, ale vyrazia o štvrtej poobede a dorazia o druhej ráno – takže máš ďalší problém, ako sa dostať do ubytovne a pod.
• vlaky niekedy prechádzajú cez miesta mimo ciest a miest, ktoré by si ináč nevidel – výhľady niekedy stoja za to:

2. Autobusy sú Kocúrkovo

Autobusy tu majú svoju vlastnú kategóriu. Po troch rokoch cestovania autobusmi v Južnej Amerike, Indii alebo Thajsku, konštatujem že sú autobusy v Indonézii tie najhoršie:

• zastavujú všade, na dlho, čakajú kým sa naplnia a až tak odídu – takže odchody sú len odhadované, plus mínus 2 hoďky.
• To, že si kúpiš lístok na konečnú zastávku neznamená, že tam dorazíš jedným busom. V polovici cesty ťa vysadia a pošlú na ďalší autobus, ktorý bude zasa čakať kým sa naplní a zbierať ľudí a zásielky po ceste.
• Klíma v autobusoch je stupídne chladná – hoci toto je pravdou aj pre Thajsko a niekedy aj pre Južnú Ameriku – hlavne v noci potrebuješ teplé oblečenie, hoci je von príjemných 25 stupňov. Ľudská hlúposť v plnej kráse.
• Konečná stanica zvykne byť úplne mimo miesta, kam naozaj chceš ísť (máš lístok napr. do Denpasar, vysadia ťa asi 15km mimo mesta), takže si musíš zaplatiť ďalší prevoz – ktorý už šikovne majú za trikrát takú cenu, ako autobus.
• V autobusoch sa fajčí – nebuď prekvapená, ak si okolo teba zapáli cigaretu aj 5 ľudí naraz. Šofér fajčí povinne každých 10 minút. Ak ťa nezabije klíma, tak odpadneš z toho dymu.

3. Organizovaná preprava cez agentúry / ubytovne

Táto je zvyčajne drahšia, ako ísť na vlastnú päsť, takže mám len jednu (veľmi zlú) skúsenosť. Po vyše tisíc kilometroch vlastnej prepravy (vlastnej organizácie), sme si povedali, že si priplatíme, aby sme nemuseli 4x prestupovať. Zaplatili sme viac než 2x bežnú cenu a čakali sme, že si chvíľku oddýchneme od naháňania sa za minibusmi a vyjednávania cien.

No ukázalo sa, že to boli zbytočne vyhodené peniaze a nakoniec nám to cestu ešte zhoršilo a predĺžilo. Začalo to tým, že náš ranný minibus meškal asi hodinu. Vlastne nemeškal – zabudli na nás, a potom nám len tak na kolene splašili nejaký miestny minibus, na poslednú chvíľu. Potom sme prestúpili na ďalší autobus (čakali sme asi ďalšiu hodinu), ktorý mal byť podľa nás ten posledný a odviezť nás do destinácie. No po dlhej ceste v zápche nás vyhodil na väčšej autobusovej stanici, kde sme zasa čakali asi hodinu, prestúpili na ďalší autobus, ktorý potom ešte asi hodinu pomaličky zbieral ľudí po ceste, s dlhými prestávkami. Asi 200km cesta takto trvala 24 hodín, väčšinu tohto času na autobuse s klímou nastavenou na mraziaci box. A vyhodili nás o 4 ráno, ďaleko od akéhokoľvek miesta, kde by sme si mohli nájsť prepravu ďalej, s 2 možnosťami – minibus za asi desaťnásobok bežnej ceny, alebo taxi (viac o ňom nižšie).

Tu sme sa zhodli, že v tomto prípade by bolo lacnejšie a rýchlejšie (a pohodlnejšie) ísť letecky.

4. Stopovanie

Stopovali sme len raz, a to v dobrej pozícii – na hlavnom prúde, z menšieho mestečka do veľkého mesta, behom 15 minút sme sedeli v aute. Oveľa lepšie, ako miestna preprava, no neviem, či sa to takto podarí všade. Ale za pokus to stojí. Takisto podľa Hitchwiki to je jednoduché, len nepoužívaj palec hore, stačí mávnuť rukou. Nám pomohlo ešte mať tabuľu s názvom mesta, kam sme šli, vtedy im to dôjde skôr.

5. Minibusy, motorky (ojek), taxi, rikše a bicykle

Na kratšie vzdialenosti ťa prepravia minibusy, na ešte kratšie motorky, taxí alebo bicykle / rikše. Pri minibusoch je dobré si cenu zistiť dopredu od miestnych, aby od teba potom nepýtali turistickú cenu. Alebo si odsledovať, koľko platia miestni. Taxi sú na meter, no pozor na falošné odhadované ceny – spýtali sme sa taxikára na cenu dopredu, povedal 200 000 IDR. Nakoniec to bolo 350 000 IDR na metri. Takže dostal 200 000 IDR s tým, že nabudúce nemá klamať.

Na kratšie vzdialenosti, ak sa ti teda nechce chodiť, je dobré vyjednávať, no aj keď ťa trochu natiahnu, ako turistu, nevadí – ceny sa pohybujú okolo 1 – 3 EUR. Ale zasa si daj bacha, aby nepýtali 20 násobok, čo zvyknú. Keď ich vymákneš, tak to berú športovo – úsmev od ucha k uchu s vinným výrazom na tvári. Ako keď pristihneš malé dieťa v skrinke so sladkosťami.

6. Trajekty a iná lodná preprava

Na tieto natrafíš najskôr pri preprave z Java na Bali, Lombok a ďalej. Sú to staré a veľké trajekty, ktoré
prepravujú ako autá, tak aj pasažierov. Spodná paluba je pre autá (tam natlačia asi o 50% viac áut, ako je kapacita), hore sú pasažieri. Základné sedačky, obchod a záchody, no nič zlé, podobné trajektom v Thajsku.
Na výber máš verejné trajekty, ktoré sú najpomalšie (Bali – Lombok za 5 hodín), speedboats – rýchlejšie a drahšie člny (asi polovica času trajektu, ale aspoň 3x jeho cena) alebo na kratšie vzdialenosti menšie člny alebo malé drevené rybárske loďky. Na týchto bacha na bezpečnosť – sú zvyčajne v zlom stave, záchranné vesty sú skryté kdesi odkiaľ ich už roky nik nevybral.

Som stále za cestovanie po zemi, s miestnymi, pretože letecky ti všetko ujde, no takisto odtiaľ – potiaľ. Odporúčam si v Indonézii vyskúšať rôzne druhy prepravy, no takisto sa nedržať len pravidla, že verejná, pozemná doprava je najlacnejšia. Spomínaných 200km sme prešli za asi 24 hodín a bol to ten najhorší cestovný zážitok z mojich ciest. Namiesto toho sme to mohli dať za niekoľko hodín letecky a zhruba za tú istú cenu.

Máš nejaké skúsenosti s prepravou v Indonézii, nejaké iné zážitky alebo niečo, čo mi tu ušlo?

Komentáre sú otvorené.