Sociálne opice. Alebo už nie? – zamyslenie sa nad evolúciou civilizácie 4


Napriek našim pokrokom v technológii, schopnosti komunikovať komplexné témy, schopnosti myslieť do budúcnosti a plánovať, sme stále tie isté primáty, ako pred miliónmi rokov. Trochu iná postava, menej srsti, viacej mozgových buniek, ale keď nás prirovnám k takému počítaču, tak máme starodávny hardvér, na ktorý si inštalujeme nový softvér (alebo ho stále aktualizujeme).

Pri čítaní knihy „You are now less dumb“ od David McRaney, som si uvedomil niečo zaujímavé. Ako som už spomenul, sme primáty. Vyvinutejšie, ale stále primáty. Máme komplikovanú civilizáciu, ktorá funguje na normách, pravidlách, zákonoch a zvykoch. Tieto posúvame z generácie na generáciu, pridávame nové alebo ich trochu prispôsobujeme, ale ich jadro ostáva vždy to isté. Už od malička nás rodičia trénujú, aby sme šli podľa noriem – do školy musíš nosiť čisté a slušné oblečenie. Nešpŕtaj si v nose, to sa nepatrí. V nedeľu musíš ísť do kostola (bez ohľadu na to, či chceš, alebo vieš prečo.. skrátka, robí sa to). Jedlo sa je príborom. Vidlička je v ľavej ruke a nôž v pravej. Na svadbu sa chodí v saku, na pohrebe sa smúti a plače a chodí sa v čiernom. Isté veci sa robiť musia, isté sa nemôžu, lebo je to skrátka tak dané.

Ako deti, mali sme hlavu plnú otázok – prečo je to tak? Prečo musím robiť niečo, čo je len výmysel a zaužívaný zvyk, ktorý život nijak nezlepšuje (a nezhoršuje)? Prečo nemôžem jesť rukami, prečo nemôžem držať vidličku v ruke, ktorá mi vyhovuje, prečo nemôžem chodiť bosý (bez toho, aby na mňa zazerali), prečo musím nosiť oblečenie, ktoré vyhovuje väčšine? Prečo musím patriť k takému alebo onakému náboženstvu, politickej strane alebo inej skupine ľudí? Tieto normy nájdeš na rôznych leveloch – tvoja rodina má svoje, kruh tvojich priateľov, tvoja dedina / mesto, tvoja krajina atď. A náš mozog sa nimi riadi, z vrodeného strachu pred vyhostením zo skupiny. Prečo sa toho mozog bojí? V časoch, keď sa tento inštinkt v našom mozgu vyvinul, znamenali skupiny ľudí prežitie. Klany, tlupy a podobne si navzájom pomáhali a takto prežili zimy, útoky iných tvorov. Ak sa jedinec nepodriadil normám jeho skupiny tak ho vyhostili, a veľmi dlho na vlastnú päsť neprežil. Takže naturálnou selekciou prežili tí jedinci, ktorí si do mozgu zakódovali poslúchanie noriem svojej skupiny - teda také sociálne opice.

Tieto otázky, to detské "Prečo?" nám ukazuje jednu veľmi dôležitú vec – ako dospeláci, sme už natrénovaní na automatické robenie týchto vecí, bez pýtania sa. Deťom na ich otázky odpovieme automaticky nejakou obšírnou a nekonkrétnou odpoveďou, alebo im odvrkneme že „Lebo sa to skrátka tak robí“. Ale tieto otázky detí nám ukazujú, že slobodný (ešte nenatrénovaný) mozog si chce ísť svojou cestou. Nechce sledovať väčšinu, chce si vyskúšať, čo pre neho funguje najlepšie. Niekedy zistí, že väčšina má predsa len pravdu (napríklad o chodení naboso po meste, s rozbitým sklo na cestách) ale niekedy zistí, že nájsť si svoju cestu, je lepšie. A toto by sa nemalo "vytrénovať preč" alebo odučiť. Toto by sa malo podporovať.

To, že ľudia robia to, čo robia ostatní – teda sledujú väčšinu, je normálne, je to v našej náture, v našich génoch. Už som spomenul, prečo sa to v časoch, keď sa náš mozog vyvíjal, nevyplácalo. A mozog, ktorý tento článok napísal alebo ktorý ho číta, sa vyvíjal zväčša počas dávneho obdobia, milióny rokov dozadu - z opice na neandrtálca to trvalo milióny rokov, potom z neandrtálca na homo sapiens státisíce rokov – takže naša moderná história je príliš krátka na to, aby prekáblovala náš mozog nejak radikálne.  V dnešnej civilizácii žijeme len niekoľko tisíc rokov, čo je z hľadiska evolúcie len zlomok sekundy. Preto sme stále riadení týmto pravekým sociálnym inštinktom podriadiť sa normám a zvykom väčšiny a žiť s nimi, namiesto razenia si vlastnej cesty. Je to z hľadiska génov (ktorým ide len o prežitie, všetko ostatné čo robíme je výsledok toho – prečítaj si The Selfish Gene od Richard Dawkins), tá najbezpečnejšia cesta pre zachovanie druhu.

Ale to nebola tá myšlienka, ktorá ma zrána kopla do hlavy pri čítaní „You are now less dumb“. Tá myšlienka bola to, že čo ak sa dostávame do štádia, kde sa predsa len nájde viac jedincov, ktorí nechcú ísť s väčšinou, s jej normami? Ktorí si tie svoje detské otázky ponechajú do dospelého života, a stále sa pýtajú „Prečo?“ a robia veci svojím spôsobom, aj keď to obracia hlavy na ulici? Každý z nás určite pozná niekoho takého. Možno ich poznáme viac teraz, ako kedykoľvek predtým. Z môjho hľadiska to takto je – stretávam čím viac ľudí, ktorí sú takpovediac dobrovoľní vyvrheli spoločnosti. Neriadia sa typickými zvykmi a normami a pritom žijú plnohodnotný život (pod normamy poukazujem na zvyky, ako istá forma správania sa, nosenie istého typu oblečenia, nehovorím, že sa neriadia všetkými zákonmi... to by bolo ťažšie, pretože by proti nim bola polícia atď, nie len divné pohľady ľudí).lukas cech arunachala, india

Keď sa nad tým zamyslím, tak to dáva zmysel – naša civilizácia sa dostala do štádia, kde jedinec už nepotrebuje spomínanú ochranu a bezpečnosť väčšiny. Nenáhaňajú nás levy a dinosaury, nemáme nepriateľské klany, ktoré číhajú za lesom, najväčšie nebezpečenstvo, ktoré na nás dnes číha, je vlastne zabudované v našej civilizácii. Vraždy, nehody, krádež, epidémie – to všetko je časťou civilizácie, v ktorej žijeme.

Takže možno nám naše gény našepkávajú, že už sa nemusíme držať noriem a zvykov civilizácie, pretože nebudeme z nej vyhostení (ako by to bolo v dávnych časoch). Takisto na nás v civilizácii číhajú riziká, (alebo je ich dokonca viac), ako keď sa nepodriaďujeme jej normám a zvykom.

A vlastne – aj keď nežijeme podľa všetkých noriem a zvykov civilizácie, je ťažké jej uniknúť celkom. Stále žijeme v (alebo pri) civilizácii, pretože je všade okolo nás. Aj keď si žijeme po svojom, na inom konci sveta, kým sa nezašijeme do jaskyne, tak žijeme v civilizácii. To nie je ale zlé. Dôležité je si uvedomiť, že nemusíme žiť podľa všetkého, čo nám normy hovoria. Máme na výber druhú stranu - oslobodenie sa od nutkania poslúchať, čo nám väčšina hovorí, myslenie za seba, vlastná iniciatíva, vlastné podnety, vlastný prístup k nášmu životu.

Nie je táto myšlienka oslobodzujúca? Naša civilizácia sa stala takou komplikovanou, že je ľahké uniknúť jej normám a zvykom, bez toho, aby sme sa stali vyvrheľmi, a stále žiť plnohodnotný život – vlastne plnohodnotnejší, keď sa nad tým zamyslím :). Dá sa vlastne naučiť využiť prvky civilizácie, na žitie života po svojom, a zároveň nepodmäniť sa všetkým jej norám. Len tým, ktoré nám pomôžu dosiahnuť naše ciele.

Tak si spomeň na všetko, čo ťa štvalo ako dieťa a teenagera, na tvoje „Prečo?“ otázky, a skús si na nich odpovedať sám, po svojom. Nájdi si svoju cestu.

Kdekoľvek sa pohneš na svete, hodia na teba nejaké normy a zvyky, byrokraciu a pravidlá. Niektorým sa nevyhneš, ale niektorým áno. Niektoré sú dôležité, aby sme sa nevrátili späť do jaskyne a nezačali bojovať do krvi o teritórium, ale niektoré sú nezmyselné a čakajú len na to, aby si ich vyvrátil. Nauč sa využiť túto komplikovanú situáciu v dnešnej civilizácii, žiť tak, aby si uspokojil tie normy, nesledovanie ktorých by ťa dostalo do veľkých problémov (napríklad kradnutie) ale takisto sa nauč ignorovať normy, ktoré sú úplne zbytočné a obmedzujú tvoj život.

Svet je tvoj, zober si, čo chceš, kým tým neobmedzuješ a neohrozuješ iné tvory (ľudí a zvieratá) a neničíš prírodu. Nemusíš ísť proti systému. Len sa ho nauč efektívne využiť na dosiahnutie svojich cieľov. Možností je veľa ;).

 

Zaujíma ma tvoj názor na túto tému - daj mi vedieť, čo si myslíš!

Alebo si pozri moje knihy - jedna ti môže zmeniť život 😉

lukas cech eknihy o cestovani, financiach a uspechu


Cestovné poistenie od cestovateľov pre cestovateľov

Cestovné poistenie v zahraničí pre Backpackerov od True Traveller

Odchádzaš cestovať? Nezabudni sa poistiť. Už niekoľko rokov cestujem s poistením od True Traveller a môžem ho len odporučiť. Prečítaj si viac o cestovnom poistení pri dlhodobom cestovaní tu.


Kredit na ubytko zdarma

  • Lu

    Krasne napsane 😉

    • vdaka! 🙂

      • Denisoooo

        Ahoj, nedávno som objavil tvoju stránku/blog a každý večer po robote sa neviem dočkať až si čo to znova prečítam, skrátka som sa v tom našiel a nie len tým, že som vyhodňar a pracujem v UK ale aj názormi, atď, končím v práci idem si vyskúšať stopovanie po Europe…. to by bolo ale na inú debatu. Čo sa týka tohoto článku by som ti chcel dať do pozornosti túto stránku možno ťa zaujme 😉 http://www.opustsystem.net/

        • Nazdar Denis,

          som rad, ze sa ti clanky pacia a ze si ides skusit cestovat. Dik za tip na stranku, vyzera zaujimavo!

          nech sa dari,
          Lukas